< sekcia Ekonomika

Slovensko sa približuje k priemeru EÚ vo výkonnosti aj produktivite

Ilustračná snímka Foto: TASR/Henrich Mišovič

Postavenie SR v medzinárodnej konkurencieschopnosti sa naopak podľa analýzy NBS už niekoľko rokov zhoršuje, čo môže v budúcnosti spomaliť rast.

Bratislava 14. decembra (TASR) – Po niekoľkých rokoch stagnácie sa Slovensko v roku 2018 opäť priblížilo k priemeru Európskej únie (EÚ) vo výkonnosti, produktivite aj cenách. Najbližšie roky by naše približovanie k EÚ malo pokračovať miernym tempom. Medzi regiónmi Slovenska sa rozdiely znižovali najmä na trhu práce. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Národnej banky Slovenska (NBS).

Životná úroveň na Slovensku v roku 2018 vzrástla na 78 % priemeru EÚ. Je to medziročné zlepšenie o 1,7 percentuálneho bodu (p.b.). Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) minulý rok rástol o 4,1 %, kým EÚ ako celok rástla tempom 0,6 %. Do roku 2021 by sa životná úroveň SR mala priblížiť 80 % priemeru EÚ. Slovensko tak postupne dobieha bohatšie štáty.

Slovensko sa podľa analýzy približuje EÚ aj v produktivite práce. Tento rok vzrástla na Slovensku o 1,2 p.b. na 83 % priemeru únie. Priemer EÚ sa pritom zvýšil o 0,5 %. Zamestnanosť na Slovensku rástla vlani tiež rýchlejšie ako priemer únie. Kým v SR to bol nárast o 2 %, celoeurópsky priemer je 1,6 %. Rástla aj priemerná reálna mzda, vlani o 3,6 %, v prvom polroku tohto roka o 5,8 %. Pod priemer únie sa Slovensko dostalo aj v nezamestnanosti (6,5 % proti 6,8 %).

Postavenie SR v medzinárodnej konkurencieschopnosti sa naopak podľa analýzy NBS už niekoľko rokov zhoršuje, čo môže v budúcnosti spomaliť rast. V rebríčku kvality podnikateľského prostredia Doing Business klesla SR o tri priečky na 42. miesto. V  rebríčku globálnej konkurencieschopnosti od Svetového ekonomického fóra je Slovensko tiež na 42. mieste, tu si však pohoršilo len o jednu priečku. Analýza tak konštatuje, že Slovensku sa síce darí v najdôležitejších ukazovateľoch dobiehať priemer EÚ, no zaostáva v podpore podnikateľského prostredia a reforiem.

Z pohľadu regiónov Slovenska pokračuje znižovanie rozdielov v nezamestnanosti a priemernej nominálnej mzde. Napríklad rozdiely v nezamestnanosti sú v súčasnosti asi polovičné v porovnaní s obdobím po finančnej kríze a asi tretinové v porovnaní so začiatkom tohto tisícročia. Napriek pokroku v zbližovaní regiónov však analýza NBS upozorňuje, že v medzinárodnom kontexte patrí Slovensko medzi krajiny s vysokými regionálnymi rozdielmi, a to tak v oblasti trhu práce, ako aj HDP na obyvateľa.

Vo všeobecnosti sa ekonomické zbližovanie krajín EÚ od krízy výrazne spomalilo, konštatuje analýza. Pred krízou sa rozdiely medzi krajinami znižovali o 3,8 – 4,2 % ročne, kým po kríze je to už iba 2,6 %. Odstránenie polovice rozdielu medzi krajinou a priemerom EÚ trvalo pred krízou 17 – 18 rokov, po kríze až 27,5 roka.