Quantcast
< sekcia Ekonomika

Premiéri Slovenska a Ukrajiny nechcú rozšírenie plynovodu Nord Stream

Na snímke predseda vlády SR Robert Fico (vpravo) a vľavo predseda vlády Ukrajiny Arsenij Jaceňuk si podávajú ruky počas prijatia 10. septembra 2015 v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann

Obaja premiéri tak dnes reagovali na predbežnú dohodu ruského Gazpromu a západných energetických koncernov.

Bratislava 10. septembra (TASR) – Avizované rozšírenie prepravnej kapacity plynovodu Nord Stream (Severný prúd) je antiukrajinským a antieurópskym projektom. Po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom to dnes v Bratislave povedal predseda ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk.

Obaja premiéri dnes reagovali na predbežnú dohodu ruského Gazpromu a západných energetických koncernov, podľa ktorej by sa mala prepravná kapacita Severného prúdu rozšíriť na dvojnásobok. „Robia z nás idiotov,“ reagoval Fico na plán vybudovať takúto ďalšiu líniu plynovodu.




„Nie je možné politicky hovoriť o potrebe stabilizovať situáciu, a potom prijať rozhodnutie, ktoré stavia nielen Ukrajinu, ale predovšetkým Slovensko do nezávideniahodnej situácie, pretože ide o tranzit v obrovských objemoch cez územie Ukrajiny a Slovenska,“ kritizoval slovenský premiér. V prípade prerušenia tohto toku podľa neho Ukrajina príde o miliardy a Slovensko stovky miliónov eur.

Fico odmietol, že dohoda medzi Gazpromom a západoeurópskymi plynárenskými spoločnosťami je iba vec obchodu. Je presvedčený, že tieto koncerny operujúce na území členských štátov EÚ, „zradili“ iný členský štát únie - Slovensko.

Predseda vlády SR tiež podotkol, že idú v rozpore s politickými rozhovormi vedenými v rámci Európskej rady. „V tomto duchu o tom budem hovoriť na zasadnutí Európskej rady,“ avizoval.

Jaceňuk uviedol, že vybudovanie Severného prúdu pripravilo Ukrajinu o príjem z tranzitu plynu vo výške 1,5 miliardy eur a neprinieslo to žiadnu dodatočnú nezávislosť Európskej únii. Upozornil, že v prípade rozšírenia tejto trasy EÚ stratí možnosť získať plyn priamo tranzitom cez územie Ukrajiny, čo je najkratšia cesta.

Možné straty Jaceňuk vyčíslil na 140 miliárd kubických metrov plynu. Dôsledkom podľa neho bude nielen monopolizácia ciest dodávok plynu, ale predpokladá aj zvýšenie ceny tejto komodity. Slovensku tak vznikne strata okolo 800 miliónov dolárov, Ukrajina príde o dve miliardy dolárov, ktoré získava za tranzit, vyčíslil. „Je to proste nespravodlivé voči našim európskym partnerom aj voči Ukrajine,“ doplnil.

Prvú vetvu Severného prúdu uviedli do prevádzky v novembri 2011 a druhú v októbri o rok neskôr. Plynovod medzi Ruskom a Nemeckom po dne mora stál 7,4 miliardy eur. Dopravuje sa ním ročne 55 miliárd m3 sibírskeho zemného plynu.

Realizovaním nového projektu sa význam tranzitných krajín, najmä Ukrajiny, ktorá sa usiluje prikloniť k Západu, ale aj Bieloruska, výrazne oslabí.

Konzorcium Nord Stream dalo vypracovať štúdiu o realizovateľnosti výstavby tretieho a štvrtého potrubia už v roku 2012. V polovici júna člen konzorcia, Gazprom, ako jeho väčšinový podielnik, oznámil, že projekt chce realizovať spolu s koncernami BASF, E.ON, britsko-holandským Shellom a rakúskym OMV.