MS vo futbale 2026
Všetky správy
Medzi stredoškolákmi je približne 60.000 obetí kyberšikany a 15.000 obetí kybergroomingu ročne, pri ktorom cielene manipulujú s deťmi.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) - Stanovenie vekovej hranice prístupu na sociálne siete pre deti a mladých ľudí do 16 rokov a zvýšenej ochrany do 18 rokov prostredníctvom zákona, ktorý bol v stredu (17. 6.) predložený do medzirezortného pripomienkového konania, považuje Asociácia mobilných operátorov Slovenska (ASMOS) za legitímny nástroj na zvýšenie ich ochrany pred negatívnymi vplyvmi sociálnych médií. Na základe vlastných dát však upozornila, že samotná legislatívna bariéra bez masívnej podpory vzdelávania situáciu nevyrieši.
„Stanovenie minimálnej vekovej hranice na sociálne siete vnímame ako potrebný krok, ale ak nevybudujeme u detí a rodičov skutočnú digitálnu odolnosť, problém len oddialime. Naša dvadsaťročná prax z preventívnych programov a najmä zozbierané dáta ukazujú, že tento problém nedokážeme vyriešiť iba technologickým obmedzením, ale systematickým vzdelávaním a zapájaním mladých ľudí a rodičov do diskusie,“ hovorí výkonný riaditeľ ASMOS Henrich Krejčí.
Z dát operátorov združených v ASMOS vyplýva, že medzi stredoškolákmi je približne 60.000 obetí kyberšikany a 15.000 obetí kybergroomingu ročne, pri ktorom cielene manipulujú s deťmi. Až 60 % mladých sa stretne s online očierňovaním či so sextingom a takmer 80 % tínedžerov s mizogýnnymi naratívmi. Napriek tomu iba 57 % rodičov využíva niektorú z foriem kontroly mobilu svojich detí.
Pre vymáhateľnosť stanovených pravidiel sú vzhľadom na globálny charakter fungovania digitálnych platforiem nevyhnutné spoločné štandardy minimálne na úrovni Európskej únie. „Podporujeme overovanie veku prostredníctvom certifikovaných európskych nástrojov, ktoré pri registrácii na sociálnych sieťach budú rešpektovať ochranu súkromia detí a mladých ľudí a ich osobných údajov, dobrým riešením môže byť napríklad Európska digitálna peňaženka,“ vysvetľuje Krejčí.
ASMOS zdôraznil, že hlavnú zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel musia niesť samotní prevádzkovatelia sociálnych sietí. Zákon však prinesie reálne výsledky iba vtedy, ak štát paralelne investuje do systematického rozvoja digitálnej odolnosti a prevencie. Podľa Krejčího návrh zákona správne otvára tému koordinovanej prevencie. „Potrebujeme praktické nástroje určené pre školy aj rodiny. Aby rodičia dokázali pomôcť svojim deťom budovať digitálnu odolnosť, ktorá je kľúčová, okrem iného, pre ich duševné zdravie a pripravenosť na využívanie digitálnych technológií, potrebujú na to sami získavať potrebné zručnosti a našu podporu,“ dodal.
„Stanovenie minimálnej vekovej hranice na sociálne siete vnímame ako potrebný krok, ale ak nevybudujeme u detí a rodičov skutočnú digitálnu odolnosť, problém len oddialime. Naša dvadsaťročná prax z preventívnych programov a najmä zozbierané dáta ukazujú, že tento problém nedokážeme vyriešiť iba technologickým obmedzením, ale systematickým vzdelávaním a zapájaním mladých ľudí a rodičov do diskusie,“ hovorí výkonný riaditeľ ASMOS Henrich Krejčí.
Z dát operátorov združených v ASMOS vyplýva, že medzi stredoškolákmi je približne 60.000 obetí kyberšikany a 15.000 obetí kybergroomingu ročne, pri ktorom cielene manipulujú s deťmi. Až 60 % mladých sa stretne s online očierňovaním či so sextingom a takmer 80 % tínedžerov s mizogýnnymi naratívmi. Napriek tomu iba 57 % rodičov využíva niektorú z foriem kontroly mobilu svojich detí.
Pre vymáhateľnosť stanovených pravidiel sú vzhľadom na globálny charakter fungovania digitálnych platforiem nevyhnutné spoločné štandardy minimálne na úrovni Európskej únie. „Podporujeme overovanie veku prostredníctvom certifikovaných európskych nástrojov, ktoré pri registrácii na sociálnych sieťach budú rešpektovať ochranu súkromia detí a mladých ľudí a ich osobných údajov, dobrým riešením môže byť napríklad Európska digitálna peňaženka,“ vysvetľuje Krejčí.
ASMOS zdôraznil, že hlavnú zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel musia niesť samotní prevádzkovatelia sociálnych sietí. Zákon však prinesie reálne výsledky iba vtedy, ak štát paralelne investuje do systematického rozvoja digitálnej odolnosti a prevencie. Podľa Krejčího návrh zákona správne otvára tému koordinovanej prevencie. „Potrebujeme praktické nástroje určené pre školy aj rodiny. Aby rodičia dokázali pomôcť svojim deťom budovať digitálnu odolnosť, ktorá je kľúčová, okrem iného, pre ich duševné zdravie a pripravenosť na využívanie digitálnych technológií, potrebujú na to sami získavať potrebné zručnosti a našu podporu,“ dodal.
