Quantcast
< sekcia Ekonomika

Staršie byty v Bratislave zdraželi o vyše 20%, nájomné rastie pomalšie

Ilustračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Nájomný trh v Bratislave rovnako pokračoval v rastovom trende. Priemerné nájomné na štvorcový meter vrátane energií dosiahlo koncom minulého roka 12,51 eura.

Bratislava 21. februára (TASR) – Priemerná cena bytov ponúkaných na sekundárnom trhu v Bratislave dosiahla v štvrtom štvrťroku 2021 úroveň 3287 eur za štvorcový meter (m2). Oproti koncu roku 2020 sa tak zvýšila o 21,1 %, čo je najvyššie tempo rastu zaznamenané od predkrízového roku 2008. Staršie byty tak dokonca mierne prekonali novostavby, ktorých cena sa medziročne zvýšila o 18,4 %. V Bratislave rástli aj ceny nájomného, s rastom o 8,8 % sa však na ceny bytov nedoťahovali. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Bencont Investments.

Najdrahšie byty sa podľa analytikov, ako zvyčajne, predávali v okrese Bratislava I, kde prvý raz presiahli hranicu 4000 eur za m2. Zvyšné bratislavské okresy sa pohybovali na úrovni 3000 – 3300 eur za m2. Priemerná rozloha bytov na sekundárnom trhu dosiahla takmer 66 m2, pričom priemerná absolútna cena predstavovala 213.000 eur.

Nájomný trh v Bratislave rovnako pokračoval v rastovom trende. Priemerné nájomné na štvorcový meter vrátane energií dosiahlo koncom minulého roka 12,51 eura. Medziročne sa tak nájomné zvýšilo o 8,8 %. Analytici pre porovnanie uvádzajú, že zatiaľ čo sa ceny bytov za posledných päť rokov zvýšili o 51 %, nájomné na štvorcový meter vzrástlo len o 10 %. Priemerné mesačné nájomné vrátane energií dosiahlo 761 eur, čo zodpovedá bytu s veľkosťou necelých 64 m2. Najväčšiu ponuku bytov na prenájom mal opäť okres Bratislava I, pričom tesne za ním nasledoval okres Bratislava II.

"Rok 2021 bol pre realitný trh v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, rokom najrýchlejších rastov cien od krízy v 2008. Prudký, nadpriemerný nárast bol dôsledkom oživenia ekonomiky v roku 2021 po krízovom roku 2020," skonštatoval hlavný analytik Bencont Investments Rudolf Bruchánik.

Vhodné makroekonomické prostredie vo forme nízkej nezamestnanosti, rastúceho bohatstva obyvateľstva a rekordne nízkych úrokových sadzieb podľa neho tlačilo na stranu dopytu, ktorá sa aj napriek drahším bytom stále ukazuje ako vysoko kúpyschopná. "Zmiernila sa aj averzia voči riziku, ktorá bola v období neistoty, ktorým bol rok 2020, podstatne zvýšená," podotkol analytik. Spomenul aj aktuálne inflačné prostredie, v ktorom mnoho Slovákov hľadá príležitosti uchovania si hodnoty svojich úspor. Podstatná časť týchto zdrojov podľa neho končí práve v nehnuteľnostiach, čo tlačí ich ceny do stále nových výšin.

"Na zvýšený dopyt nedokáže reagovať dostatočne flexibilne strana ponuky, keďže tá je obmedzená strnulými a komplikovanými povoľovacími procesmi. Okrem toho v roku 2021 zaznamenali výrazné zdraženie ceny stavebných materiálov a prác, ktoré sa pretavili do vyšších cien novostavieb. Tie zas za sebou ťahajú aj ceny starších bytov," priblížil Bruchánik.

Analytik verí, že nárast cien bytov na úrovni presahujúcej 20 % bol mimoriadnym a jednorazovým úkazom spôsobeným už spomenutými príčinami. "Pokiaľ by sa mal zopakovať aj ďalšie roky (bez toho, aby došlo k adekvátnemu rastu priemernej mzdy), tak sa môžu opodstatniť reči o cenovej bubline. Zatiaľ však tento scenár za pravdepodobný nepredpokladáme," dodal analytik. V roku 2022 skôr očakáva spomalenie cenového rastu na úroveň okolo 10 %. Ako dôvod spomalenia vidí pokles kúpyschopnosti v dôsledku podstatne vyššieho rastu cien bytov ako priemernej mzdy počas posledného roka.