< sekcia Ekonomika

Štát má odkladať bokom nadpríjmy, MFSR navrhuje výdavkové limity

Na snímke minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO). Foto: TASR - Jaroslav Novák

Legislatívne znenie výdavkových limitov by mohlo byť pripravené začiatkom budúceho roka, prvýkrát by sa mohli začať uplatňovať od roku 2022.

Bratislava 16. júla (TASR) - Ministerstvo financií (MF) SR navrhuje zaviesť na Slovensku výdavkové stropy. Vláda má bokom odkladať z dosiahnutých nadpríjmov na horšie časy. Keby nastali výrazne zlé ekonomické časy, výdavkové limity sa majú vypnúť. Za štrukturálne zmeny, ktoré prinesú vyššie príjmy štátu, má byť odmena. V roku, kedy sa táto zmena prejaví v príjmoch, si štát bude môcť výdavkový limit zvýšiť. Výdavkové limity majú byť stanovené presne v eurách. Návrh z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP) predstavil vo štvrtok minister financií Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že chce otvoriť verejnú diskusiu o tomto nástroji.

Legislatívne znenie výdavkových limitov by mohlo byť pripravené začiatkom budúceho roka, prvýkrát by sa mohli začať uplatňovať od roku 2022. "Pandémia spôsobí zhoršenie verejných financií. Ak by sme mali výdavkové stropy zavedené pred 10 rokmi, tak by sme do pandémie vchádzali omnoho lepšie pripravení, s prebytkovým rozpočtom a výrazne nižším dlhom," priblížil Heger dôvod, prečo je potrebné zaviesť výdavkové limity na Slovensku. Upozornil však na to, že Slovensko hospodárilo každý rok s deficitmi. "Ak by výdavkové stropy existovali, tak už v 2015 by sa Slovensko dostalo do prebytkového hospodárenia. Toto, žiaľ, nie je dnes realita," podotkol minister.

Preto je potrebné na stabilizáciu dlhu, aj pod vplyvom pandémie nového koronavírusu, potrebné prijať opatrenia v miliardách eur. "Ozdravenie verejných financií sa bez výdavkových stropov nezaobíde. Sú dobrým nástrojom," vyhlásil Heger.

Výdavkové limity majú podľa Hegera slúžiť na stabilizáciu dlhu, výrazne by sa vďaka nim zmodernizovalo riadenie slovenského rozpočtu a Slovensko by sa tak pripojilo k vyspelým krajinám. "Zavedenie viacročných výdavkových limitov prinesie väčší dôraz na odkladanie v dobrých časoch. Každý rok bude stanovená suma výdavkov, ktorú bude musieť vláda naplniť. Ak bude štát generovať väčšie príjmy, tak všetky tie, ktoré sú nad rámec plánovaných, sa odložia na horšie časy," vysvetlil Heger.

Druhým aspektom návrhu má byť to, že umožnia konať v zlých ekonomických časoch. "Ak by nastal veľký ekonomický šok, výdavkové limity je potrebné vypnúť. V klasických horších časoch sa ponecháva výdavkový limit nezmenený," povedal Heger. Ďalej má mať štát "odmenu za štrukturálne zmeny". "Každý rok budú výdavkové limity a ak v nejakom roku sa urobí štrukturálna zmena, ktorá v budúcnosti prinesie vyššie príjmy a bude identifikované, že sú výsledkom týchto štrukturálnych zmien, tak vtedy bude možné výdavkový limit zvýšiť," doplnil Heger s tým, že návrh má v sebe silný motivačný faktor, aby každá vláda investovala. "Je dôležité, že strop je definovaný v eurách. Naplánuje sa absolútne číslo, nebude to percento HDP, bude to proste jasne definované číslo," priblížil Heger. Ak by nastalo odchýlenie od limitov, tak v takom prípade by sa museli zohľadniť v najbližších rokoch. "Chceme zaviesť do výdavkových limitov aj Hodnotu za peniaze a budú jasnou referenciou pre revíziu výdavkov," doplnil Heger.

Výdavkovými limitmi sa v minulosti zaoberala aj bývalá vláda. Heger však nechcel komentovať svojich predchodcov. "Ak to urobíme expresne rýchlo, nedáme priestor na diskusiu. My to chceme urobiť odborne. Otvárame verejnú diskusiu, myslíme si, že toto je dôležitá téma, o ktorej treba odborne diskutovať," povedal Heger.