Quantcast
< sekcia Ekonomika

Štátna správa čerpá polovicu zdrojov, samosprávy len štvrtinu

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Ak by sa mali do konca roka minúť všetky pridelené európske prostriedky, bolo by podľa analytika potrebné priemerné mesačné čerpanie na úrovni presahujúcej 3 %.

Bratislava 16. mája (TASR) – Premiér Robert Fico (Smer-SD) pripisuje zodpovednosť za pomalé tempo čerpania eurofondov samosprávam a tvrdí, že vláda si svoju úlohu splnila, keď zazmluvnila dokonca viac prostriedkov, ako má Slovensko z Bruselu k dispozícii. Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda však upozornil, že premiér nemá pravdu a samosprávy obviňuje neprávom.

Analýza inštitútu totiž ukázala, že štátna správa s vládou na čele je priamo zodpovedná nielen za riadiace orgány, ktoré eurofondy rozdeľujú, ale i za čerpanie polovice z niekoľkomiliardového balíka fondov dostupných na roky 2007 až 2013. Samospráva čerpá len štvrtinu zdrojov, zvyšok smeruje do súkromného a neziskového sektora, vysokého a regionálneho školstva.

"Platí, že samospráva čerpá eurofondy o niečo rýchlejším tempom, než sa to darí štátnej správe. Tvrdenie, že za stav čerpania eurofondov sú zodpovedné najmä samosprávy, teda nie je pravdivé," uviedol Sloboda pre TASR. Zároveň dodal, že tempo čerpania za vlád Roberta Fica v rokoch 2007 až 2010 a 2012 až 2014 bolo v priemere pomalšie, než za vlády Ivety Radičovej v období 2010 až 2012.

Ak by sa mali do konca roka minúť všetky pridelené európske prostriedky, bolo by podľa neho potrebné priemerné mesačné čerpanie na úrovni presahujúcej 3 %. "Hoci vo finálnej fáze sa dá predpokladať zrýchlenie čerpania eurofondov, taká akcelerácia by bola vysoko nepravdepodobná, aj ak by bol systém prerozdeľovania eurofondov na Slovensku efektívny, transparentný a bez korupcie," myslí si Sloboda.

Dlhodobým kritikom čerpania eurofondov v SR je aj analytik portálu europskenoviny.sk Ján Rudolf. Zastáva názor, že fondy nemajú od začiatku dobrý manažment, pretože ani jedna vláda od roku 2003 im nevenovala dostatočnú pozornosť. Za súčasným stavom vidí politické nominácie na manažérskych postoch v štátnej správe, fluktuáciu zamestnancov na ministerstvách, zložitý a byrokratický systém čerpania či slabú kontrolu. Odhaduje, že Slovensko takto príde o 1,5 až 2 miliardy eur.

Za nepripravené označil aj nové programové obdobie do roku 2020. "Implementačné prostredie je nezvládnuté, nevidím náznaky zjednodušovania systému, je veľa sprostredkovateľských orgánov, veľa priorít. Nič sa v podstate nezmenilo, sme jeden a pol roka v novom období a vyhlásená nie je ešte ani jedna výzva. Takže tento rok nehrozí žiadne čerpanie," predpovedá analytik.