Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Priemerná investovaná suma klesla na 17.800 eur z minuloročných 23.600 eur. Informoval o tom v stredu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), pričom tieto trendy označil za pozitívne.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. apríla (TASR) - Štátne dlhopisy určené bežným občanom si tento rok kúpilo celkovo 22.100 investorov, čo bolo o 900 ľudí viac ako vlani. Priemerná investovaná suma naopak klesla na 17.800 eur z minuloročných 23.600 eur. Informoval o tom v stredu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), pričom tieto trendy označil za pozitívne. Projekt Dlhopisov pre ľudí je podľa neho úspešný a mal by pokračovať aj v ďalších rokoch.
„Cieľ projektu bol splnený. Banky zabezpečili hladký predaj bez závažnejších problémov. Potvrdilo sa nám, že ide o investíciu pre bežných ľudí, sme radi, že si to kúpilo viac ľudí na Slovensku,“ zhodnotil na tlačovej konferencii Kamenický.
Na rozdiel od vlaňajšieho pilotného ročníka, kedy sa predali Dlhopisy pre ľudí v celkovej sume 500 miliónov eur za 3,5 dňa, tento rok boli k dispozícii celý určený čas od 2. do 20. marca a ľudia do nich investovali spolu 417 miliónov eur. Jedným z dôvodov bolo aj to, že úročenie dvojročného aj štvorročného dlhopisu bolo o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) nižšie ako vlani.
„Ja si myslím, že nastavenie tohto roku bolo veľmi vhodné aj z toho dôvodu, že sa nám nevypredali tak rýchlo ako minulý rok za 3,5 dňa, to nie je asi účelom. Predávali sa v podstate celých 18 dní a myslím si, že bolo dobré, že tá distribúcia medzi obyvateľov na Slovensku bola rovnomernejšia,“ konštatoval Kamenický. Pozitívne podľa neho bolo, že predaj prekonal 400 miliónov eur, čo bola pôvodne určená suma ešte pred jej dodatočným navýšením.
Najviac ľudí investovalo do štátnych dlhopisov 4000 až 10.000 eur, v tomto rozpätí investovalo takmer 11.000 občanov. Nasledovali investície v pásme 11.000 až 30.000 eur, kde sa nachádzalo vyše 6500 kupujúcich. Najmenej, iba necelých 300 ľudí investovalo viac ako 100.000 eur.
Pri regionálnom porovnaní mali najvyšší podiel Bratislavský a Žilinský kraj, kde bolo predaných 15 % dlhopisov. Nasledovali Trenčiansky a Prešovský kraj s podielom 14 %. Naopak, najnižší predaj bol v Nitrianskom kraji s podielom 9 %.
Pri nákupe štátnych dlhopisov podľa ministra dominovali investori vo vekovej kategórii nad 51 rokov, ktorí výrazne častejšie investovali do dlhopisu s kratšou splatnosťou Investor 2. Rizikovejšie investovanie uprednostňovala veková skupina do 35 rokov.
Po dvoch ročníkoch Dlhopisov pre ľudí sa podľa Kamenického ukázalo, že ľudia majú záujem o štátne dlhopisy a projekt by preto mal pokračovať. Jeho parametre by sa výraznejšie meniť nemali, aktuálny mix považuje minister za dobre nastavený. Od roku 2028 by malo dôjsť k vylepšeniu, a to spustením mobilnej aplikácie, ktorá umožní nákup dlhopisov elektronicky, avizoval minister.
Šoltys: Dlhopisy pre ľudí aktuálne pokrývajú 1,1 % verejného dlhu SR
Po prvých dvoch ročníkoch predaja štátnych dlhopisov pre bežných ľudí sa Slovensku takýmto spôsobom podarilo požičať takmer 1 miliardu eur, čo aktuálne pokrýva 1,1 % z hrubého verejného dlhu SR. Štát tak pomaly smeruje k cieľovým hodnotám 3 až 5 % v horizonte 5 až 10 rokov, avizoval v stredu pri hodnotení druhého ročníka projektu riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Peter Šoltys.
Tohtoročný predaj dlhopisov v celkovej hodnote 417 miliónov eur označil za „veľký úspech“. Na porovnanie uviedol príklady iných európskych krajín, ktoré sa snažili o predaj podobných dlhopisov v porovnateľnom čase.
„Spomenul by som Belgicko, ktoré začalo emitovať dlhopisy pre ľudí koncom februára a končilo 4. marca, takisto ich zastihla vojna v Iráne. Im sa podarilo predať 262 miliónov eur. Predávali dva dlhopisy, na jeden rok a na osem rokov, pričom z ročného predali 234 miliónov eur s kupónom 2 % a osemročný s kupónom 2,8 %, z neho predali len 28 miliónov eur,“ priblížil Šoltys.
Podobným prípadom je podľa neho Slovinsko, ktoré začalo predávať dlhopisy 9. marca a získali takto 225 miliónov eur. „Pričom oni po prvom týždni predaja tohto dlhopisu museli meniť úrokovú sadzbu z 2,6 % na 3 %, pretože ten predaj im nešiel tak, ako očakávali,“ konštatoval šéf ARDAL.
Vo všeobecnosti je podľa neho tento rok problémom nastavenie úročenia dlhopisov, ktorých emisia sa pripravuje dlhodobo a nedá sa len tak zrušiť. Pripomenul, že úroková sadzba Dlhopisov pre ľudí bola fixovaná na konci januára tohto roka.
„Sú tam nejaké očakávania platné v deň toho fixovania a keď sa situácia zmení tak, ako sa zmenila, tak za to nemôže ani ARDAL, ani ministerstvo, ani vláda. Globálny svet sa zmenil, sadzby všetkých krajín, hlavne tých, ktoré sú mimo eurozóny, vzrástli takmer o 1 %, krajinám eurozóny o nejakých 30 až 50 bodov,“ priblížil Šoltys.
„Cieľ projektu bol splnený. Banky zabezpečili hladký predaj bez závažnejších problémov. Potvrdilo sa nám, že ide o investíciu pre bežných ľudí, sme radi, že si to kúpilo viac ľudí na Slovensku,“ zhodnotil na tlačovej konferencii Kamenický.
Na rozdiel od vlaňajšieho pilotného ročníka, kedy sa predali Dlhopisy pre ľudí v celkovej sume 500 miliónov eur za 3,5 dňa, tento rok boli k dispozícii celý určený čas od 2. do 20. marca a ľudia do nich investovali spolu 417 miliónov eur. Jedným z dôvodov bolo aj to, že úročenie dvojročného aj štvorročného dlhopisu bolo o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) nižšie ako vlani.
„Ja si myslím, že nastavenie tohto roku bolo veľmi vhodné aj z toho dôvodu, že sa nám nevypredali tak rýchlo ako minulý rok za 3,5 dňa, to nie je asi účelom. Predávali sa v podstate celých 18 dní a myslím si, že bolo dobré, že tá distribúcia medzi obyvateľov na Slovensku bola rovnomernejšia,“ konštatoval Kamenický. Pozitívne podľa neho bolo, že predaj prekonal 400 miliónov eur, čo bola pôvodne určená suma ešte pred jej dodatočným navýšením.
Najviac ľudí investovalo do štátnych dlhopisov 4000 až 10.000 eur, v tomto rozpätí investovalo takmer 11.000 občanov. Nasledovali investície v pásme 11.000 až 30.000 eur, kde sa nachádzalo vyše 6500 kupujúcich. Najmenej, iba necelých 300 ľudí investovalo viac ako 100.000 eur.
Pri regionálnom porovnaní mali najvyšší podiel Bratislavský a Žilinský kraj, kde bolo predaných 15 % dlhopisov. Nasledovali Trenčiansky a Prešovský kraj s podielom 14 %. Naopak, najnižší predaj bol v Nitrianskom kraji s podielom 9 %.
Pri nákupe štátnych dlhopisov podľa ministra dominovali investori vo vekovej kategórii nad 51 rokov, ktorí výrazne častejšie investovali do dlhopisu s kratšou splatnosťou Investor 2. Rizikovejšie investovanie uprednostňovala veková skupina do 35 rokov.
Po dvoch ročníkoch Dlhopisov pre ľudí sa podľa Kamenického ukázalo, že ľudia majú záujem o štátne dlhopisy a projekt by preto mal pokračovať. Jeho parametre by sa výraznejšie meniť nemali, aktuálny mix považuje minister za dobre nastavený. Od roku 2028 by malo dôjsť k vylepšeniu, a to spustením mobilnej aplikácie, ktorá umožní nákup dlhopisov elektronicky, avizoval minister.
Šoltys: Dlhopisy pre ľudí aktuálne pokrývajú 1,1 % verejného dlhu SR
Po prvých dvoch ročníkoch predaja štátnych dlhopisov pre bežných ľudí sa Slovensku takýmto spôsobom podarilo požičať takmer 1 miliardu eur, čo aktuálne pokrýva 1,1 % z hrubého verejného dlhu SR. Štát tak pomaly smeruje k cieľovým hodnotám 3 až 5 % v horizonte 5 až 10 rokov, avizoval v stredu pri hodnotení druhého ročníka projektu riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Peter Šoltys.
Tohtoročný predaj dlhopisov v celkovej hodnote 417 miliónov eur označil za „veľký úspech“. Na porovnanie uviedol príklady iných európskych krajín, ktoré sa snažili o predaj podobných dlhopisov v porovnateľnom čase.
„Spomenul by som Belgicko, ktoré začalo emitovať dlhopisy pre ľudí koncom februára a končilo 4. marca, takisto ich zastihla vojna v Iráne. Im sa podarilo predať 262 miliónov eur. Predávali dva dlhopisy, na jeden rok a na osem rokov, pričom z ročného predali 234 miliónov eur s kupónom 2 % a osemročný s kupónom 2,8 %, z neho predali len 28 miliónov eur,“ priblížil Šoltys.
Podobným prípadom je podľa neho Slovinsko, ktoré začalo predávať dlhopisy 9. marca a získali takto 225 miliónov eur. „Pričom oni po prvom týždni predaja tohto dlhopisu museli meniť úrokovú sadzbu z 2,6 % na 3 %, pretože ten predaj im nešiel tak, ako očakávali,“ konštatoval šéf ARDAL.
Vo všeobecnosti je podľa neho tento rok problémom nastavenie úročenia dlhopisov, ktorých emisia sa pripravuje dlhodobo a nedá sa len tak zrušiť. Pripomenul, že úroková sadzba Dlhopisov pre ľudí bola fixovaná na konci januára tohto roka.
„Sú tam nejaké očakávania platné v deň toho fixovania a keď sa situácia zmení tak, ako sa zmenila, tak za to nemôže ani ARDAL, ani ministerstvo, ani vláda. Globálny svet sa zmenil, sadzby všetkých krajín, hlavne tých, ktoré sú mimo eurozóny, vzrástli takmer o 1 %, krajinám eurozóny o nejakých 30 až 50 bodov,“ priblížil Šoltys.
