Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Európska komisia už v roku 2014 upozornila, že korupcia stojí ekonomiku EÚ 120 miliárd eur ročne, čo sa vtedy takmer rovnalo ročnému rozpočtu EÚ.
Autor TASR
Brusel 21. apríla (TASR) - Členské štáty EÚ (Rada EÚ) v utorok definitívne schválili nový právny predpis EÚ, ktorý harmonizuje definíciu korupcie v členských štátoch eurobloku a stanovuje spoločnú úroveň trestov na postihovanie takýchto trestných činov pre fyzické osoby, ako aj pre firmy. Informuje o tom spravodajca TASR.
Vďaka opatreniam na predchádzanie korupcii a pravidlám na posilnenie vyšetrovania a trestného stíhania nový celoúnijný zákon posilní boj proti korupcii vo verejnom aj v súkromnom sektore.
Európska komisia už v roku 2014 upozornila, že korupcia stojí ekonomiku EÚ 120 miliárd eur ročne, čo sa vtedy takmer rovnalo ročnému rozpočtu EÚ. Analýza pripravená Európskym parlamentom (EP) v roku 2023 upozornila, že spoločné opatrenia na úrovni Únie v boji proti korupcii by mali v podobe sociálnych a ekonomických ziskov dosiahnuť až 58,5 miliardy eur ročne. Výskumné oddelenie EP v správe z roku 2016 uviedlo, že ak sa započítajú nepriame náklady spojené s korupciou, HDP Únie utrpí ročné straty v rozmedzí od 179 do 990 miliárd eur. Tieto údaje (od 179 do 990 miliárd eur ročne) následne používali viaceré politické frakcie EP v rámci svojich protikorupčných iniciatív.
Rada EÚ upozornila, že nová smernica nahradí dva existujúce právne predpisy EÚ: jeden zákon z roku 2003 o korupcii v súkromnom sektore a Dohovor EÚ z roku 1997 o korupcii, ktorý má dosah aj na úradníkov inštitúcií EÚ a úradníkov členských štátov EÚ.
Nové pravidlá zabezpečujú, aby sa kľúčové trestné činy korupcie definovali a riešili podobným spôsobom v celej EÚ. Ide o úplatkárstvo vo verejnom a súkromnom sektore, spreneveru, obchodovanie s vplyvom, marenie spravodlivosti, obohacovanie sa z trestných činov korupcie, zatajovanie a určité závažné porušenia nezákonného výkonu verejnej funkcie.
Podľa nových pravidiel EÚ musia členské štáty stanoviť spoločné minimálne úrovne trestov za trestné činy korupcie a zabezpečiť, aby maximálne tresty neboli stanovené príliš nízko.
Páchatelia môžu čeliť trestom odňatia slobody v rozmedzí od troch do piatich rokov v závislosti od priestupku. Spoločnosti budú takisto čeliť sankciám, pričom pokuty sa pohybujú od 3 % do 5 % ich celkového celosvetového obratu alebo od 24 do 40 miliónov eur v závislosti od priestupku.
Členské štáty EÚ budú musieť zriadiť špecializované orgány na predchádzanie korupcii a zvyšovanie povedomia verejnosti o korupcii, čím sa vytvorí kultúra integrity.
EÚ je zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), ktorý je najkomplexnejším medzinárodným právnym nástrojom v tejto oblasti. Smernica aktualizuje už existujúci legislatívny rámec EÚ a začlení medzinárodné štandardy, ktoré sú pre EÚ záväzné, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené v UNCAC.
Smernica nadobúda účinnosť 20 dní po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať 24 mesiacov na prevedenie smernice do svojho vnútroštátneho práva. Výnimka sa vzťahuje na ustanovenia o hodnotení rizík a národných stratégiách, pre ktoré je lehota 36 mesiacov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vďaka opatreniam na predchádzanie korupcii a pravidlám na posilnenie vyšetrovania a trestného stíhania nový celoúnijný zákon posilní boj proti korupcii vo verejnom aj v súkromnom sektore.
Európska komisia už v roku 2014 upozornila, že korupcia stojí ekonomiku EÚ 120 miliárd eur ročne, čo sa vtedy takmer rovnalo ročnému rozpočtu EÚ. Analýza pripravená Európskym parlamentom (EP) v roku 2023 upozornila, že spoločné opatrenia na úrovni Únie v boji proti korupcii by mali v podobe sociálnych a ekonomických ziskov dosiahnuť až 58,5 miliardy eur ročne. Výskumné oddelenie EP v správe z roku 2016 uviedlo, že ak sa započítajú nepriame náklady spojené s korupciou, HDP Únie utrpí ročné straty v rozmedzí od 179 do 990 miliárd eur. Tieto údaje (od 179 do 990 miliárd eur ročne) následne používali viaceré politické frakcie EP v rámci svojich protikorupčných iniciatív.
Rada EÚ upozornila, že nová smernica nahradí dva existujúce právne predpisy EÚ: jeden zákon z roku 2003 o korupcii v súkromnom sektore a Dohovor EÚ z roku 1997 o korupcii, ktorý má dosah aj na úradníkov inštitúcií EÚ a úradníkov členských štátov EÚ.
Nové pravidlá zabezpečujú, aby sa kľúčové trestné činy korupcie definovali a riešili podobným spôsobom v celej EÚ. Ide o úplatkárstvo vo verejnom a súkromnom sektore, spreneveru, obchodovanie s vplyvom, marenie spravodlivosti, obohacovanie sa z trestných činov korupcie, zatajovanie a určité závažné porušenia nezákonného výkonu verejnej funkcie.
Podľa nových pravidiel EÚ musia členské štáty stanoviť spoločné minimálne úrovne trestov za trestné činy korupcie a zabezpečiť, aby maximálne tresty neboli stanovené príliš nízko.
Páchatelia môžu čeliť trestom odňatia slobody v rozmedzí od troch do piatich rokov v závislosti od priestupku. Spoločnosti budú takisto čeliť sankciám, pričom pokuty sa pohybujú od 3 % do 5 % ich celkového celosvetového obratu alebo od 24 do 40 miliónov eur v závislosti od priestupku.
Členské štáty EÚ budú musieť zriadiť špecializované orgány na predchádzanie korupcii a zvyšovanie povedomia verejnosti o korupcii, čím sa vytvorí kultúra integrity.
EÚ je zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), ktorý je najkomplexnejším medzinárodným právnym nástrojom v tejto oblasti. Smernica aktualizuje už existujúci legislatívny rámec EÚ a začlení medzinárodné štandardy, ktoré sú pre EÚ záväzné, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené v UNCAC.
Smernica nadobúda účinnosť 20 dní po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať 24 mesiacov na prevedenie smernice do svojho vnútroštátneho práva. Výnimka sa vzťahuje na ustanovenia o hodnotení rizík a národných stratégiách, pre ktoré je lehota 36 mesiacov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
