Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sektor stavebníctva potrebuje rýchlu a efektívnu podporu, nemôže si dovoliť čakať na výzvu nového programového obdobia, ktorá príde až v roku 2022.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) – Mestá aj stavbári volajú po vyhlásení novej výzvy na obnovu verejných budov. Zrýchlilo by to dočerpanie nevyužitých eurofondov v končiacom sa programovom období. Upozorňuje na to platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) spolu s Úniou miest Slovenska (ÚMS).
„Samosprávy a štátne orgány majú pripravené investičné projekty na obnovu verejných budov v hodnote 115 miliónov eur, ktoré pre veľký záujem neboli v posledných výzvach podporené a ktoré je možné okamžite realizovať,“ tvrdia v spoločnom vyhlásení. Do ekonomiky jednotlivých regiónov by tak mohlo najbližší rok pritiecť viac ako 100 miliónov eur, ktoré by podporili živnostníkov a malé a stredné podniky v stavebníctve.
„Len zdravé, inovatívne a energeticky úsporné budovy dokážu pomôcť plniť ciele Slovenska v transformácii na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku a budú schopné zabezpečiť zelenšiu budúcnosť pre našich obyvateľov i našu spoločnosť,“ myslí si prezident ÚMS Richard Rybníček. Súhlasí s ním aj analytik BPB Richard Paksi, ktorý zároveň tvrdí, že prostriedky v eurofondoch určené na zvyšovanie energetickej hospodárnosti verejných budov patria k tým, ktoré sa implementujú úspešne. „Tu máme možnosť využiť projekty, ktoré sú už pripravené a dajú sa rýchlo zakontrahovať,“ vyzdvihol Paksi.
Podľa harmonogramu operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) sa však už s novými výzvami v tomto programovom období nepočíta. „Odporúčame preto vláde a riadiacemu orgánu OP KŽP presunúť finančné prostriedky v rámci prioritných osí či operačných programov do novej výzvy na obnovu verejných budov,“ dodal Paksi s tým, že uvoľnené pravidlá Európskej komisie to umožňujú.
Ako uzavrel analytik, sektor stavebníctva potrebuje rýchlu a efektívnu podporu, nemôže si dovoliť čakať na výzvu nového programového obdobia, ktorá príde až v roku 2022. „Realokovanie prostriedkov v súčasnom programovom období by výrazne dopomohlo preklenúť toto obdobie a zároveň by dopomohlo k efektívnemu dočerpaniu súčasného programového obdobia,“ vysvetlil Paksi.
Záujem o príspevok z OP KŽP na zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov bol pritom v posledných výzvach veľký. Žiadosti o príspevok samospráv presiahli alokáciu poslednej výzvy o 39 %, teda o viac ako 60 miliónov eur. Neuspokojených projektov však bolo v prípade samospráv až 147.
„Samosprávy a štátne orgány majú pripravené investičné projekty na obnovu verejných budov v hodnote 115 miliónov eur, ktoré pre veľký záujem neboli v posledných výzvach podporené a ktoré je možné okamžite realizovať,“ tvrdia v spoločnom vyhlásení. Do ekonomiky jednotlivých regiónov by tak mohlo najbližší rok pritiecť viac ako 100 miliónov eur, ktoré by podporili živnostníkov a malé a stredné podniky v stavebníctve.
„Len zdravé, inovatívne a energeticky úsporné budovy dokážu pomôcť plniť ciele Slovenska v transformácii na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku a budú schopné zabezpečiť zelenšiu budúcnosť pre našich obyvateľov i našu spoločnosť,“ myslí si prezident ÚMS Richard Rybníček. Súhlasí s ním aj analytik BPB Richard Paksi, ktorý zároveň tvrdí, že prostriedky v eurofondoch určené na zvyšovanie energetickej hospodárnosti verejných budov patria k tým, ktoré sa implementujú úspešne. „Tu máme možnosť využiť projekty, ktoré sú už pripravené a dajú sa rýchlo zakontrahovať,“ vyzdvihol Paksi.
Podľa harmonogramu operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) sa však už s novými výzvami v tomto programovom období nepočíta. „Odporúčame preto vláde a riadiacemu orgánu OP KŽP presunúť finančné prostriedky v rámci prioritných osí či operačných programov do novej výzvy na obnovu verejných budov,“ dodal Paksi s tým, že uvoľnené pravidlá Európskej komisie to umožňujú.
Ako uzavrel analytik, sektor stavebníctva potrebuje rýchlu a efektívnu podporu, nemôže si dovoliť čakať na výzvu nového programového obdobia, ktorá príde až v roku 2022. „Realokovanie prostriedkov v súčasnom programovom období by výrazne dopomohlo preklenúť toto obdobie a zároveň by dopomohlo k efektívnemu dočerpaniu súčasného programového obdobia,“ vysvetlil Paksi.
Záujem o príspevok z OP KŽP na zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov bol pritom v posledných výzvach veľký. Žiadosti o príspevok samospráv presiahli alokáciu poslednej výzvy o 39 %, teda o viac ako 60 miliónov eur. Neuspokojených projektov však bolo v prípade samospráv až 147.
