Bratislava 10. marca (TASR) - Stavebníctvo prechádza najzásadnejšou transformáciou od zavedenia energetických certifikátov. Uhlíkovej stope sa už firmy nevyhnú, pri plánovaní a realizácii stavieb bude sledovanie environmentálnych ukazovateľov čoraz dôležitejšie. Ako upozornila spoločnosť KROS, kým v uplynulom desaťročí bola hlavným a často jediným kritériom pri výbere materiálov a technológií cena, v súčasnosti do hry vstupuje nový technický parameter - uhlíková stopa stavby.

V kontexte Európskej zelenej dohody a cieľov balíka Fit for 55 sa budovy stali centrálnym bodom dekarbonizačných politík. Výstavba a prevádzka budov v rámci Európskej únie zodpovedajú približne za 40 % celkovej spotreby energie a generujú 36 % emisií oxidu uhličitého (CO2). Pre projektantov, rozpočtárov a developerov to znamená, že k tradičnej rovnici „eurá a kubické metre“ pribúda tretia premenná - kilogramy ekvivalentu CO2.

„Dekarbonizácia už nie je len otázkou environmentálneho imidžu, ale stáva sa tvrdou legislatívnou a ekonomickou podmienkou pre realizovateľnosť akéhokoľvek väčšieho projektu,“ informovala na svojom portáli spoločnosť, ktorá poskytuje softvérové riešenia vrátane účtovníctva, fakturácie a stavebného softvéru pre podnikateľov.

Tzv. celoživotný uhlík budovy tvoria dve zložky emisií. Prevádzkový uhlík zahŕňa emisie skleníkových plynov vznikajúce počas užívania budovy. Ide primárne o energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, osvetlenie a ohrev teplej vody. Sprísňovaním noriem na energetickú hospodárnosť (štandard A0) sa podiel prevádzkového uhlíka postupne znižuje. Zabudovaný uhlík predstavuje emisie, ktoré vznikajú počas celého životného cyklu stavebných materiálov a prvkov ešte pred užívaním budovy.

„Keďže moderné budovy spotrebujú na prevádzku minimum energie, do popredia sa dostáva tzv. zabudovaný uhlík, teda emisie vzniknuté pri ťažbe a výrobe materiálov. Pri špičkových úsporných stavbách môže tento podiel tvoriť až 70 % celkových emisií za celú dobu ich životnosti,“ priblížil KROS.

Na výpočet uhlíkovej stopy slúžia dva kľúčové nástroje. LCA je vedecká metodika posudzovania environmentálnych vplyvov produktu počas celého jeho životného cyklu. Štandardizovaný dokument EPD (Environmentálne vyhlásenie o produkte) prezentuje výsledky štúdie LCA konkrétneho výrobku a slúži ako overený „environmentálny preukaz“ materiálu. „Pre projektanta a rozpočtára je EPD certifikát nevyhnutným podkladom. Bez neho sú akékoľvek výpočty uhlíkovej stopy len hrubými odhadmi,“ podotkla firma.

Kľúčovým impulzom pre stavebný sektor je revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá zavádza zásadné míľniky pre vykazovanie emisií a musí byť prevzatá do národnej legislatívy. Do roku 2028 bude povinnosť vypočítavať a vykazovať celkový GWP (Potenciál globálneho otepľovania) počas životného cyklu pre všetky nové budovy s úžitkovou plochou nad 1000 štvorcových metrov a pre budovy vo vlastníctve verejnej správy. Do roku 2030 sa rozširuje povinnosť vykazovať celkový životný cyklus GWP na všetky nové budovy bez rozdielu veľkosti. Cieľ je dosiahnuť plne dekarbonizovaný fond budov a nulové emisie z fosílnych palív v rokoch 2040 až 2050.