Bratislava 7. septembra (TASR) - Integrovaná posudková činnosť má viaceré systémové nedostatky, ktoré môžu ovplyvňovať rovnosť a kvalitu posudzovania ľudí so zdravotným postihnutím. Vyplýva to z prieskumu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý sa uskutočnil na 16 úradoch práce v období od septembra 2025 do júna 2026. Komisárka Zuzana Stavrovská navrhuje 23 opatrení, ktoré majú najmä zjednotiť postup úradov, posilniť postavenie sociálneho posudku a účasť posudzovaného človeka.

„Prieskum potvrdil viaceré prínosy integrovanej posudkovej činnosti a celého systému, ale zároveň identifikoval oblasti, v ktorých je potrebné prijať opatrenia a tieto sa týkajú najmä jednotnej aplikačnej praxe na úradoch práce, postavenia a vzájomného prepojenia sociálneho posudku a zdravotného posudku, podmienok účinnej účasti osôb so zdravotným postihnutím, kvality zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti integrovaných posudkov, ako aj personálnych, metodických, technických podmienok výkonu integrovanej posudkovej činnosti,“ uviedla v pondelok na tlačovej konferencii Stavrovská.

Prieskum identifikoval 18 zistení v štyroch oblastiach. Podľa komisárky sa medzi problémami ukázali rozdielne postupy pri vypracovávaní sociálnych posudkov, nedostatočné metodické usmernenie či nejednotné zohľadňovanie potrieb a vyjadrení ľudí so zdravotným postihnutím. Sociálnemu a lekárskemu posudku podľa nej navyše nie je vždy pripisovaná rovnocenná váha.

„Kvalita a správnosť posúdenia preto potrebujú tie systémové záruky, ktoré sme navrhovali. Čo navrhujeme? S pánom ministrom sme si prešli opatrenia, ktoré sme navrhli. Celkovo je ich 23. Rozdelili sme ich do piatich oblastí,“ povedala Stavrovská. Opatrenia smerujú k väčšej jednotnosti a predvídateľnosti rozhodovania, účinnejšej participácii človeka a rovnocennému prepojeniu sociálneho a lekárskeho posúdenia.

Jedným z odporúčaní je možnosť vykonať v jednoduchších a presne vymedzených prípadoch skrátenú formu integrovanej posudkovej činnosti. Týkať by sa mohla napríklad posudzovania príspevkov na hygienu či stravovanie. Komisárka zároveň navrhuje metodicky zjednotiť vypĺňanie dotazníkov tak, aby úrady práce postupovali jednotne a posudzovanie nezáviselo od individuálneho prístupu konkrétneho zamestnanca. Za dôležité považuje aj rovnocenné zohľadňovanie sociálneho a lekárskeho posudku a zohľadnenie predchádzajúcej podpory, ktorú človek so zdravotným postihnutím od štátu dostával.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) uviedol, že rezort zistenia prieskumu rešpektuje a chce ich zapracovať. Zároveň zdôraznil, že reforma podľa neho vo väčšine prípadov funguje.

„Zhodli sme sa na tom, že posudková činnosť, nová posudková činnosť je živým organizmom, ktorý neustále treba vylepšovať,“ povedal Tomáš. Za potrebné označil najmä zjednotenie postupov na úradoch práce tak, aby bol integrovaný posudok v rovnakej kvalite poskytovaný ľuďom bez ohľadu na miesto ich bydliska.

Podľa ministra bolo za prvý rok reformy evidovaných 86.504 konaní o integrovanom posudku. Po lehote bolo podľa jeho slov iba 95 žiadostí, čo predstavuje 0,11 percenta. Vydaných bolo takmer 70.000 integrovaných posudkov a opodstatnených odvolaní bolo 1540, teda 2,15 percenta.

Minister zároveň uviedol, že počet priznaných príspevkov na opatrovanie počas fungovania reformy stúpol takmer o 5000. V súčasnosti ich je 80.483, pričom odňatých bolo 247 príspevkov. Na opatrovateľský príspevok má podľa Tomáša tento rok smerovať 738 miliónov eur namiesto pôvodne plánovaných 703 miliónov eur.

Ministerstvo chce podľa svojho šéfa posilniť počet sociálnych pracovníkov o 75. V súčasnosti ich je približne 500 a posudkových lekárov takmer 400. Zároveň chce upraviť vyhlášku, metodiku a usmernenia tak, aby sa odstránili zistené nedostatky.

Tomáš dodal, že zákon podľa dohody so Stavrovskou meniť netreba a legislatívne opatrenia sa majú týkať najmä vyhlášky. Ministerstvo už podľa neho začalo odporúčania prieskumu zapracovávať.