Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Podľa údajov Holandskej asociácie dátových centier (DDA) koncom minulého roka pôsobilo v Holandsku 186 komerčných dátových centier s výkonom 500 kW a viac.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 1. októbra (TASR) - Drvivá väčšina dátových centier v Európe tají informácie o tom, aký vplyv majú na životné prostredie. Vyplýva to zo štúdie organizácie Lighthouse Report, na ktorú vo štvrtok upozornili viaceré holandské médiá.
Štúdia vznikla v spolupráci s holandským denníkom Trouw a ďalšími európskymi médiami.
Denník NL Times v tejto súvislosti upozornil, že v Holandsku údaje o spotrebe elektriny a pitnej vody zverejňuje menej ako štvrtina väčších dátových centier.
Výskumníci zapojení do širšej štúdie strávili rok snahami získať údaje o vplyve európskych dátových centier na životné prostredie, pričom sa odvolávali na zákony o slobodnom prístupe k informáciám v rôznych európskych krajinách. Ich snaha však nepriniesla výsledky, aké očakávali.
Smernica EÚ o energetickej efektívnosti (EED) ukladá dátovým centrám s inštalovaným výkonom najmenej 500 kilowattov (kW) povinnosť vykazovať údaje o spotrebe energie a vody. V praxi to však robí len málo dátových centier, hoci smernica platí už tri roky.
Podľa údajov Holandskej asociácie dátových centier (DDA) koncom minulého roka pôsobilo v Holandsku 186 komerčných dátových centier s výkonom 500 kW a viac. Holandská agentúra pre podnikanie (RVO), ktorá tieto informácie zhromažďuje pre EÚ, disponuje údajmi len o 104 dátových centrách a upozornila, že jej chýbajú kľúčové údaje o spotrebe vody a energie.
Verejne dostupné sú údaje o spotrebe elektriny v 44 centrách a o spotrebe vody v 47 centrách, čo predstavuje menej ako štvrtinu väčších holandských dátových centier. Agentúra RVO tvrdí, že najväčšie dátové centrum spoločnosti Microsoft v Holandsku sa podieľa na celoštátnej spotrebe elektriny jedným percentom. Spoločnosť Google, ktorá v krajine prevádzkuje dve veľké dátové centrá, tieto informácie ani nezverejňuje.
Počet dátových centier, ktoré slúžia na uloženie počítačových systémov a ich komponentov na telekomunikačné účely alebo ako úložné systémy, v posledných rokoch prudko vzrástol. Najprv vďaka rozmachu cloudových služieb a neskôr aj pre aplikácie využívajúce umelú inteligenciu. S tým súvisí aj enormný nárast spotreby elektriny na ich prevádzku a pitnej vody na chladenie tisícok zapojených serverov.
Najnovšie údaje holandského štatistického úradu (CBS) naznačujú, že dátové centrá v Holandsku v roku 2024 spotrebovali celkovo 5,1 miliardy kilowatthodín elektriny, čiže 4,6 % celkovej spotreby elektriny v krajine. To predstavuje takmer dvojnásobný nárast za päť rokov.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy TenneT predpokladá, že do roku 2030 budú dátové centrá v Holandsku spotrebúvať 10 až 15 percent elektrickej energie. A to v časoch, keď nedostatočná kapacita prenosnej siete núti podniky, inštitúcie a dokonca aj projekty bytovej výstavby oneskorovať svoju činnosť.
Málo známa je aj spotreba vody v dátových centrách. Odhaduje sa, že v Holandsku dátové centrá majú približne 0,1 % celkovej spotreby vody. Ide o malý podiel, ale v dôsledku klimatických zmien a s nimi spojených období sucha a nedostatku vody sa šetrné hospodárenie s vodou stáva čoraz dôležitejším.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Štúdia vznikla v spolupráci s holandským denníkom Trouw a ďalšími európskymi médiami.
Denník NL Times v tejto súvislosti upozornil, že v Holandsku údaje o spotrebe elektriny a pitnej vody zverejňuje menej ako štvrtina väčších dátových centier.
Výskumníci zapojení do širšej štúdie strávili rok snahami získať údaje o vplyve európskych dátových centier na životné prostredie, pričom sa odvolávali na zákony o slobodnom prístupe k informáciám v rôznych európskych krajinách. Ich snaha však nepriniesla výsledky, aké očakávali.
Smernica EÚ o energetickej efektívnosti (EED) ukladá dátovým centrám s inštalovaným výkonom najmenej 500 kilowattov (kW) povinnosť vykazovať údaje o spotrebe energie a vody. V praxi to však robí len málo dátových centier, hoci smernica platí už tri roky.
Podľa údajov Holandskej asociácie dátových centier (DDA) koncom minulého roka pôsobilo v Holandsku 186 komerčných dátových centier s výkonom 500 kW a viac. Holandská agentúra pre podnikanie (RVO), ktorá tieto informácie zhromažďuje pre EÚ, disponuje údajmi len o 104 dátových centrách a upozornila, že jej chýbajú kľúčové údaje o spotrebe vody a energie.
Verejne dostupné sú údaje o spotrebe elektriny v 44 centrách a o spotrebe vody v 47 centrách, čo predstavuje menej ako štvrtinu väčších holandských dátových centier. Agentúra RVO tvrdí, že najväčšie dátové centrum spoločnosti Microsoft v Holandsku sa podieľa na celoštátnej spotrebe elektriny jedným percentom. Spoločnosť Google, ktorá v krajine prevádzkuje dve veľké dátové centrá, tieto informácie ani nezverejňuje.
Počet dátových centier, ktoré slúžia na uloženie počítačových systémov a ich komponentov na telekomunikačné účely alebo ako úložné systémy, v posledných rokoch prudko vzrástol. Najprv vďaka rozmachu cloudových služieb a neskôr aj pre aplikácie využívajúce umelú inteligenciu. S tým súvisí aj enormný nárast spotreby elektriny na ich prevádzku a pitnej vody na chladenie tisícok zapojených serverov.
Najnovšie údaje holandského štatistického úradu (CBS) naznačujú, že dátové centrá v Holandsku v roku 2024 spotrebovali celkovo 5,1 miliardy kilowatthodín elektriny, čiže 4,6 % celkovej spotreby elektriny v krajine. To predstavuje takmer dvojnásobný nárast za päť rokov.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy TenneT predpokladá, že do roku 2030 budú dátové centrá v Holandsku spotrebúvať 10 až 15 percent elektrickej energie. A to v časoch, keď nedostatočná kapacita prenosnej siete núti podniky, inštitúcie a dokonca aj projekty bytovej výstavby oneskorovať svoju činnosť.
Málo známa je aj spotreba vody v dátových centrách. Odhaduje sa, že v Holandsku dátové centrá majú približne 0,1 % celkovej spotreby vody. Ide o malý podiel, ale v dôsledku klimatických zmien a s nimi spojených období sucha a nedostatku vody sa šetrné hospodárenie s vodou stáva čoraz dôležitejším.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
