Brusel 22. júla (TASR) - Európska železničná, cestná, prístavná a letisková infraštruktúra bola navrhnutá pre klímu, ktorá postupne mizne. Štúdia, ktorú vykonala Slobodná univerzita v Bruseli (VUB), ukazuje, že vlny horúčav, suchá a záplavy vystavujú infraštruktúru veľkým rizikám. Ekonomické dosahy sa vyšplhajú na miliardy eur a adaptačné stratégie sú nedostatočné, uvádza spravodajca TASR s odkazom na stredajšiu analýzu belgickej televízie RTBF.

Narušenia dopravy, ktoré belgická infraštruktúra zažila počas horúčav koncom júna, vykresľujú obraz „začiatku apokalypsy“ - deformácie povrchu ciest, zrušené vlaky alebo uviaznuté na vidieku bez klimatizácie pre cestujúcich, stojace autobusy počas najväčších horúčav, rýchlostné obmedzenia na železniciach.

Štúdia tímu VUB pod vedením talianskej výskumníčky Cristiny Deiddovej naznačila, že toto je len letmý pohľad na to, čo čaká Belgicko a zvyšok Európy, ak sa nič neurobí pre adaptáciu na zmenu klímy. Upozornila, že extrémne poveternostné udalosti sa už nesmú posudzovať izolovane, lebo sa sa navzájom kombinujú.

Pri nezmenených klimatických politikách EÚ sa očakáva, že do polovice storočia (2040 - 2069) sa vystavenie sa teplu až 30-krát zvýši. Zmena klímy zvyšuje intenzitu a frekvenciu povodní, horúčav, období sucha a lesných požiarov, čo vyvíja čoraz väčší tlak na dopravu, na letiská, prístavy, železnice a cestné siete.

„Za posledných desať rokov sme zaznamenali nárast extrémnych udalostí, ktoré viedli k značným ekonomickým stratám,“ uviedla výskumníčka. Spresnila, že sucho, ktoré obmedzilo plavbu na Rýne v roku 2018, spôsobilo Nemecku ekonomické straty za 2,4 miliardy eur. „Výsledky štúdie ukazujú, že vlny horúčav sú klimatickým rizikom, ktoré sa zvýši pre všetky druhy dopravy,“ vysvetlila.

Štúdia cez svoje prognózy upozornila, že takmer polovica európskych vnútrozemských vodných ciest prvýkrát zažije sucho. Klimatickým rizikom zostanú riečne záplavy, ktoré spôsobujú najvýznamnejšie hospodárske straty, lebo zrážky sú čoraz intenzívnejšie a koncentrovanejšie v krátkych obdobiach.

Deiddová zdôraznila nevyhnutnosť znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré sú príčinou globálneho otepľovania. Podľa analýzy VUB by obmedzenie otepľovania na približne 2 stupne Celzia do roku 2100 znížilo vystavenie dopravnej infraštruktúry vysokým teplotám v priemere o 22 až 30 %.

To je hlavný cieľ Parížskej dohody, ktorú podporuje EÚ, ale prognózy naznačujú, že súčasné politiky tento cieľ neustrážia a dôjde k otepleniu o približne 3 stupne Celzia do konca storočia.

Deiddová potvrdila, že celková situácia sa líši v závislosti od krajiny, použitých materiálov a klimatických podmienok, pre ktoré bola infraštruktúra navrhnutá. Upozornila, že vo Švédsku vysoké teploty nedávno vážne narušili železničnú sieť. V južnej Európe je infraštruktúra navrhnutá tak, aby odolala vyšším teplotám, ale júnové extrémne horúčavy aj tam v mnohých prípadoch prekročili stanovené limity.

Európska komisia využije štúdiu VUB ako základ pre stanovenie nových politických krokov a rozpočtových usmernení. Deiddová to oceňuje, ako i to, že eurokomisia sa touto otázkou v posledných rokoch zaoberala. Kumulácia a zrýchlenie extrémnych javov počasia viedlo inštitúcie EÚ k návrhom na väčšie investície do výskumu a k integrácii vplyvov zmeny klímy do plánovania dopravnej infraštruktúry.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)