Bratislava 22. januára (TASR) - Dĺžku dočasnej práceneschopnosti (PN) ovplyvňujú regionálne rozdiely, mzdová úroveň aj výška finančnej náhrady. Slováci v roku 2023 v priemere maródovali 45 dní. Najdlhšie v okresoch Stará Ľubovňa, Čadca, Kežmarok, Stropkov, Michalovce, Poprad, Kysucké Nové Mesto či Sobrance, a to v rozmedzí od 60 do 69 dní. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, ktorá sa venuje problematike práceneschopnosti na Slovensku.

"Ak porovnáme desať okresov s najvyšším priemerným percentom PN a najdlhším trvaním PN, v oboch vystupujú okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto, Sobrance, Poprad, Kežmarok a Spišská Nová Ves. Tieto okresy sú však navzájom dosť odlišné. Preto je naozaj dôležité analyzovať príčiny stavu ešte predtým, než sa prijmú akékoľvek opatrenia, nieto ešte plošne platné pre celú SR," uviedla KOZ.

Na dĺžku PN môže mať vplyv aj výška finančnej náhrady, pretože jej nízka suma rýchlejšie motivuje ľudí vrátiť sa do práce. Problémom však podľa odborárov je aj to, že nízka finančná náhrada odrádza pracujúcich ísť sa liečiť, čo môže viesť k zvýšenému výskytu chronických chorôb a zvyšovaniu dĺžky priemernej PN. Rovnako to môže prispieť aj k znižovaniu produktivity firmy, keďže chorí zamestnanci nepodávajú v práci plnohodnotný výkon.

Ďalším faktorom je mzdová úroveň, keďže najmä v regiónoch s nižšími mzdami je pre zamestnancov výhodnejšie viac maródovať, nakoľko strata na zárobku nie je taká vysoká a dokážu ju kompenzovať napríklad aj znížením výdavkov na cestovanie do práce. Vyššia ochota nízkopríjmových Slovákov dať sa vypísať však automaticky neznamená podľa KOZ zneužívanie, rovnako ako nižšia ochota ľudí s vyššími príjmami dať sa vypísať na PN neznamená, že nemajú zdravotné problémy, ktoré by mali riešiť.

Na dĺžku PN a zdravie zamestnancov má tiež vplyv kombinácia vysokej miery práce na zmeny, zlé pracovné podmienky a nočné zamestnanie.