Bratislava 31. októbra (TASR)- Už dva mesiace trvá tender na výber dodávateľa štúdie realizovateľnosti širokorozchodnej železnice medzi Košicami a Viedňou. Podľa informácii TASR sa proces výberu dostal do záverečného kola, keď sa rozhoduje medzi troma konzorciami, ktorých súčasťou sú aj slovenské firmy. V poslednom novembrovom týždni majú predložiť technickú a cenovú ponuku.

Tender realizuje viedenská spoločnosť Breitspur Planungsgesellschaft, ktorú spoločne riadia rakúska, ukrajinská, ruská a slovenská železničná spoločnosť. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) potvrdili, že celý proces výberu je výlučne v rukách rakúskej firmy. Súťaž vyhlásila spoločnosť Breitspur podľa rakúskych legislatívnych pravidiel. "Oznámenie o súťaži bolo zverejnené v európskom vestníku verejného obstarávania. Tak ako aj v iných súťažiach, aj v tomto prípade predpokladáme, že k detailom obstarávania sa v priebehu súťaže nie je možné vyjadriť," povedala pre TASR hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Nákladný terminál pravdepodobne umiestnia v Kittsee alebo v Parndorfe

S dokončením celkovej štúdie sa podľa informácii TASR počíta až v prvej polovici budúceho roka. Dokument má posúdiť projekt predĺženia širokorozchodnej železnice v rozsahu dokumentácie pre strategické posúdenie vplyvov na životné prostredie, dokumentácie pre stavebný zámer, ako aj časti dokumentácie pre územné rozhodnutie. Takisto by mala zaoberať umiestnením nového nákladného terminálu v regióne Viedeň - Bratislava.

"Umiestnenie nákladného terminálu nebude vo Viedni, ako sa prezentuje v médiách, ale pravdepodobne v už existujúcom priemyselnom parku Kittsee alebo v Parndorfe. To by bola pre Rakúsko najlacnejšia a pre Slovensko najvýhodnejšia ekonomická aj strategicko-geopolitická lokalizácia," povedala pre TASR advokátka Jana Martinková, ktorá sa tejto problematike dlhšie venuje, odvolávajúc sa na rakúske zdroje.

Táto lokalita podľa Martinkovej znamená prepojenie aj na bratislavský prístav, bratislavské letisko, slovenskú diaľničnú sieť a železnice. Ekonomický priestor Bratislava – Viedeň by pôsobil ako centrum sprostredkovania, know-how, technológií a spolupráce medzi Európou, Ruskom a Áziou. "Viedenské letisko najbližších 8 až 10 rokov, pokiaľ nevybuduje ďalšiu pristávaciu dráhu, nebude mať dostatočnú kapacitu, aby zvládlo taký vysoký prepravovaný objem. Viedenský riečny prístav už nemá na rozdiel od bratislavského ani rastový potenciál, aby mohol v budúcnosti zvládnuť väčší objem tovaru. Z nákladového terminálu v Kittsee alebo Parndorfe bude v značnej miere profitovať i Slovensko," dodala Martinková.