Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Rastúci význam umelej inteligencie podľa analytikov potrebu absolventov STEM odborov nezníži, ale môže ju ešte zvýšiť.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) - Slovensku môže v rokoch 2025 až 2035 chýbať 71.100 absolventov technických a prírodovedných odborov (STEM). Dôvodom je najmä nízky počet študentov týchto odborov na vysokých školách a nepriaznivý demografický vývoj. Dopyt na trhu práce bude podľa analýzy Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave dosahovať v priemere 16.800 ľudí ročne, zatiaľ čo slovenské vysoké školy vyprodukujú približne 9700 absolventov ročne.
„Keďže dopyt bude každý rok prevyšovať ponuku, nožnice sa budú rok čo rok otvárať a do roku 2035 sa medzi nimi nahromadí medzera 71.100 chýbajúcich absolventov technických a prírodovedných odborov,“ upozornil analytik STU Marcel Čas.
Slovensko je podľa analýzy v počte študentov STEM odborov na obyvateľa predposledné podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskej únie (EÚ). Na 100.000 obyvateľov pripadá 592 študentov týchto odborov, čo je približne polovica priemeru 1144 študentov. Slovensko je pritom piatou najpriemyselnejšou krajinou EÚ. Podiel pridanej hodnoty priemyslu na ekonomike dosahuje 20,7 %, zatiaľ čo priemer EÚ je 17,1 %. Priemyselné výrobky tvoria 94,9 % slovenského exportu.
Odliv mozgov pritom podľa STU nie je z kvantitatívneho hľadiska hlavnou príčinou nedostatku STEM absolventov. Zo zahraničia sa podľa odhadov každoročne vráti približne 688 z celkového počtu 1721 slovenských absolventov týchto odborov. Slovensko má síce tretí najväčší odliv vysokoškolských študentov do zahraničia v EÚ, takmer 80 % z nich však študuje v Česku. Počet Slovákov študujúcich v zahraničí je dlhodobo stabilný na úrovni približne 30.800.
Za najúčinnejšie riešenie analytici považujú zvýšenie počtu študentov technických a prírodovedných odborov. Ak by Slovensko dosiahlo priemernú úroveň krajín OECD, mohlo by to podľa analýzy pokryť až 107 % predpokladanej medzery v STEM zručnostiach. Zastavenie odlivu študentov by ju pokrylo len na 16 % a návrat všetkých Slovákov pôsobiacich v zahraničí na 36 %.
Analýza poukazuje aj na možnosť ovplyvniť výber študijných odborov prostredníctvom štátnej politiky. Ako príklad uvádza zdravotnícke odbory, ktorých podiel na počte študentov sa na Slovensku v rokoch 2009 až 2024 takmer zdvojnásobil. Podľa výskumov sú pritom najúčinnejšie intervencie už na základných a stredných školách.
Ekonomický potenciál ohrozený nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov dosahuje podľa STU už v súčasnosti približne 0,37 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je porovnateľné s vplyvom konsolidačného balíčka v roku 2026 na úrovni 0,36 % HDP. Do roku 2035 by mohol dosiahnuť 3,5 miliardy eur ročne. Verejným financiám by podľa odhadov mohlo v tom čase chýbať až 1,6 miliardy eur. Univerzita upozorňuje, že ide o hrubý odhad ohrozeného ekonomického potenciálu, nie o presnú bilanciu čistej straty HDP.
Rastúci význam umelej inteligencie podľa analytikov potrebu absolventov STEM odborov nezníži, ale môže ju ešte zvýšiť. Jej širšie využívanie síce prinesie vyššiu efektivitu, zároveň však môže zvýšiť celkový dopyt po produktoch a službách. Analýza poukazuje aj na energetické limity prevádzky umelej inteligencie a právne, bezpečnostné a etické prekážky plošného nahrádzania ľudskej práce technológiami.
„Keďže dopyt bude každý rok prevyšovať ponuku, nožnice sa budú rok čo rok otvárať a do roku 2035 sa medzi nimi nahromadí medzera 71.100 chýbajúcich absolventov technických a prírodovedných odborov,“ upozornil analytik STU Marcel Čas.
Slovensko je podľa analýzy v počte študentov STEM odborov na obyvateľa predposledné podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskej únie (EÚ). Na 100.000 obyvateľov pripadá 592 študentov týchto odborov, čo je približne polovica priemeru 1144 študentov. Slovensko je pritom piatou najpriemyselnejšou krajinou EÚ. Podiel pridanej hodnoty priemyslu na ekonomike dosahuje 20,7 %, zatiaľ čo priemer EÚ je 17,1 %. Priemyselné výrobky tvoria 94,9 % slovenského exportu.
Odliv mozgov pritom podľa STU nie je z kvantitatívneho hľadiska hlavnou príčinou nedostatku STEM absolventov. Zo zahraničia sa podľa odhadov každoročne vráti približne 688 z celkového počtu 1721 slovenských absolventov týchto odborov. Slovensko má síce tretí najväčší odliv vysokoškolských študentov do zahraničia v EÚ, takmer 80 % z nich však študuje v Česku. Počet Slovákov študujúcich v zahraničí je dlhodobo stabilný na úrovni približne 30.800.
Za najúčinnejšie riešenie analytici považujú zvýšenie počtu študentov technických a prírodovedných odborov. Ak by Slovensko dosiahlo priemernú úroveň krajín OECD, mohlo by to podľa analýzy pokryť až 107 % predpokladanej medzery v STEM zručnostiach. Zastavenie odlivu študentov by ju pokrylo len na 16 % a návrat všetkých Slovákov pôsobiacich v zahraničí na 36 %.
Analýza poukazuje aj na možnosť ovplyvniť výber študijných odborov prostredníctvom štátnej politiky. Ako príklad uvádza zdravotnícke odbory, ktorých podiel na počte študentov sa na Slovensku v rokoch 2009 až 2024 takmer zdvojnásobil. Podľa výskumov sú pritom najúčinnejšie intervencie už na základných a stredných školách.
Ekonomický potenciál ohrozený nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov dosahuje podľa STU už v súčasnosti približne 0,37 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je porovnateľné s vplyvom konsolidačného balíčka v roku 2026 na úrovni 0,36 % HDP. Do roku 2035 by mohol dosiahnuť 3,5 miliardy eur ročne. Verejným financiám by podľa odhadov mohlo v tom čase chýbať až 1,6 miliardy eur. Univerzita upozorňuje, že ide o hrubý odhad ohrozeného ekonomického potenciálu, nie o presnú bilanciu čistej straty HDP.
Rastúci význam umelej inteligencie podľa analytikov potrebu absolventov STEM odborov nezníži, ale môže ju ešte zvýšiť. Jej širšie využívanie síce prinesie vyššiu efektivitu, zároveň však môže zvýšiť celkový dopyt po produktoch a službách. Analýza poukazuje aj na energetické limity prevádzky umelej inteligencie a právne, bezpečnostné a etické prekážky plošného nahrádzania ľudskej práce technológiami.
