New York 12. decembra (TASR) - Súčasné nastavenie menovej politiky v Spojených štátoch prispieva k stlačeniu inflácie na cieľovú úroveň 2 %, ktorú si stanovila americká centrálna banka (Fed). Vyhlásila to v piatok prezidentka Federálneho rezervného systému vo Philadelphii Anna Paulsonová s tým, že hlavným zdrojom obáv pre ňu zostáva situácia na trhu práce. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Celkovo ma stále viac znepokojuje situácia na trhu práce ako riziká rastu inflácie,“ uviedla Paulsonová v prejave na podujatí obchodnej komory štátu Delaware. Existuje „slušná šanca“, že inflácia v budúcom roku klesne vďaka ustupujúcemu vplyvu ciel, ktoré boli hlavným motorom cenových tlakov v končiacom sa roku, vysvetlila. Monetárna politika bude podľa nej naďalej pôsobiť „mierne reštriktívne“ aj po najnovšom znížení základnej úrokovej sadzby Fedu.

„Táto úroveň sadzieb, spolu s kumulatívnym vplyvom minulých reštrikcií, by mala pomôcť vrátiť infláciu späť na úroveň 2 %,“ dodala. Zníženie sadzieb celkovo o 75 bázických bodov na troch posledných zasadnutiach Fedu tiež prinieslo „určitú poistku proti ďalšiemu zhoršovaniu na trhu práce,“ uzavrela Paulsonová.

Menový výbor (FOMC) americkej centrálnej banky v stredu (10. 12.) rozhodol o znížení kľúčovej úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu do pásma 3,50 % až 3,75 %. Šéf Fedu Jerome Powell po zasadnutí uviedol, že inflácia zostáva mierne zvýšená, zatiaľ čo v uplynulých mesiacoch vzrástli riziká poklesu zamestnanosti. Fed naďalej počíta v roku 2026 len s jedným znížením sadzieb rovnako ako pred tromi mesiacmi.