Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Sucho sa v tomto roku zvýraznilo aj v dôsledku takmer nulovej snehovej pokrývky počas zimného obdobia.
Autor TASR
Pruské 27. apríla (TASR) - Súčasný nedostatok vlahy zatiaľ najviac vplýva na strednom Považí na oziminy, trvalé trávne porasty a viacročné krmoviny – lucernu. Ohrozené je tiež vzchádzanie cukrovej repy a kukurice. TASR o tom informoval predseda Poľnohospodárskeho družstva (PD) Vršatec Pruské v Ilavskom okrese Ján Kopšo.
„Vzchádzanie cukrovej repy a kukurice je nerovnomerné a v prípade pokračovania bezzrážkového obdobia môže dôjsť k odumretiu časti rastlín. K plnohodnotnému založeniu porastov neprispievajú ani časté nočné mrazy. Tento priebeh počasia sa určite prejaví aj na výške produkcie jednotlivých plodín. V akom rozsahu, je ešte zavčasu hovoriť. Zatiaľ vieme odhadnúť, že pri ozimnej pšenici to bude minimálne 20 – 25 %, ale všetko závisí od ďalšieho vývoja zrážok,“ uviedol
Oblasť stredného Považia patrí podľa neho z pohľadu klimatických zmien medzi vlahovo najviac deficitné regióny Slovenska. Sucho sa v tomto roku zvýraznilo aj v dôsledku takmer nulovej snehovej pokrývky počas zimného obdobia. Zrážky vo forme dažďa boli nedostatočné a vplyvom teplého a veterného počasia sa rýchlo z pôdy vyparili. V apríli zaznamenali v chotári družstva zrážky na úrovni iba šesť až 11 milimetrov.
„Z pohľadu sucha bolo pre nás najhoršie obdobie rokov 2001 – 2002, keď do záchrany odvetvia musel finančnou podporou vstúpiť aj štát. Posledných 20 rokov čoraz viac evidujeme krátkodobé extrémy počasia – sucho, obdobie dažďov, krupobitie, holomrazy, ale všimli sme si aj reakciu prírody na tieto anomálie a každý rok, ľudovo povedané, 'zaberie' iná plodina,“ doplnil predseda.
PD Vršatec Pruské je orientované na živočíšnu výrobu a tomu sú podriadené aj osevné postupy rastlinnej výroby. Prevláda produkcia krmovín. Na ornej pôde pestujú ozimnú pšenicu na výmere približne 160 hektárov, kukuricu na zrno na výmere asi 30 hektárov, repku ozimnú (90 hektárov), cukrovú repu (32 hektárov), kukuricu na siláž (140 hektárov), lucernu (110 hektárov) a ďatelinotrávy na ornej pôde na výmere viac ako 200 hektárov.
„Trvalé trávne porasty vypásame a sčasti na nich produkujeme lúčne seno, tiež pre potreby živočíšnej výroby. V rastlinnej výrobe sme ukončili sejbu cukrovej repy a kukurice, v súčasnosti prebiehajú postreky obilnín, cukrovej repy a ozimnej repky. V najbližších dňoch začneme so zberom ozimnej raže na senáž. Po zbere na tieto plochy budeme v máji vysievať silážnu kukuricu. Prebieha aj smykovanie a bránenie trvalých trávnych porastov poškodených diviačou zverou,“ uzavrel Kopšo.
„Vzchádzanie cukrovej repy a kukurice je nerovnomerné a v prípade pokračovania bezzrážkového obdobia môže dôjsť k odumretiu časti rastlín. K plnohodnotnému založeniu porastov neprispievajú ani časté nočné mrazy. Tento priebeh počasia sa určite prejaví aj na výške produkcie jednotlivých plodín. V akom rozsahu, je ešte zavčasu hovoriť. Zatiaľ vieme odhadnúť, že pri ozimnej pšenici to bude minimálne 20 – 25 %, ale všetko závisí od ďalšieho vývoja zrážok,“ uviedol
Oblasť stredného Považia patrí podľa neho z pohľadu klimatických zmien medzi vlahovo najviac deficitné regióny Slovenska. Sucho sa v tomto roku zvýraznilo aj v dôsledku takmer nulovej snehovej pokrývky počas zimného obdobia. Zrážky vo forme dažďa boli nedostatočné a vplyvom teplého a veterného počasia sa rýchlo z pôdy vyparili. V apríli zaznamenali v chotári družstva zrážky na úrovni iba šesť až 11 milimetrov.
„Z pohľadu sucha bolo pre nás najhoršie obdobie rokov 2001 – 2002, keď do záchrany odvetvia musel finančnou podporou vstúpiť aj štát. Posledných 20 rokov čoraz viac evidujeme krátkodobé extrémy počasia – sucho, obdobie dažďov, krupobitie, holomrazy, ale všimli sme si aj reakciu prírody na tieto anomálie a každý rok, ľudovo povedané, 'zaberie' iná plodina,“ doplnil predseda.
PD Vršatec Pruské je orientované na živočíšnu výrobu a tomu sú podriadené aj osevné postupy rastlinnej výroby. Prevláda produkcia krmovín. Na ornej pôde pestujú ozimnú pšenicu na výmere približne 160 hektárov, kukuricu na zrno na výmere asi 30 hektárov, repku ozimnú (90 hektárov), cukrovú repu (32 hektárov), kukuricu na siláž (140 hektárov), lucernu (110 hektárov) a ďatelinotrávy na ornej pôde na výmere viac ako 200 hektárov.
„Trvalé trávne porasty vypásame a sčasti na nich produkujeme lúčne seno, tiež pre potreby živočíšnej výroby. V rastlinnej výrobe sme ukončili sejbu cukrovej repy a kukurice, v súčasnosti prebiehajú postreky obilnín, cukrovej repy a ozimnej repky. V najbližších dňoch začneme so zberom ozimnej raže na senáž. Po zbere na tieto plochy budeme v máji vysievať silážnu kukuricu. Prebieha aj smykovanie a bránenie trvalých trávnych porastov poškodených diviačou zverou,“ uzavrel Kopšo.
