Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 11. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Ekonomika

Analýza: Súdy v máji vyhlásili konkurz na 20 firiem

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jakub Kotian

V máji bolo podľa spoločnosti zastavených desať konkurzných konaní pre nedostatok majetku a z rovnakého dôvodu bolo zrušených aj 26 konkurzov.

Bratislava 5. júna (TASR) - V máji tohto roka sa dostalo do konkurzu 20 firiem a povolená bola jedna reštrukturalizácia na jeden podnik. V medzimesačnom porovnaní klesol počet konkurzov o 9,09 % a počet reštrukturalizácií vzrástol z nuly na jednu. Medziročne sa počet konkurzov znížil o 25,93 % a reštrukturalizácií až o 50 %. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau (CRIF).

"V prvých piatich mesiacoch tohto roka bolo vyhlásených 131 konkurzov, čo je o 9,17 % viac ako v rovnakom období roka 2023 (120 konkurzov). Počet povolených reštrukturalizácií sa za rovnaké obdobie nezmenil, šesť ich bolo v roku 2024 aj 2023. Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nevyužila ani jedna firma, ktorej hrozí úpadok," uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.

V máji bolo podľa spoločnosti zastavených desať konkurzných konaní pre nedostatok majetku a z rovnakého dôvodu bolo zrušených aj 26 konkurzov. Zároveň sa začalo 36 konkurzných konaní.

Počas posledných 12 mesiacov bolo vyhlásených 333 konkurzov, čo je o 15,63 % viac ako v období od júna 2022 do mája 2023. Zároveň bolo povolených 21 reštrukturalizácií, čo je nárast o 31,25 %. Celkovo bolo od roku 2006 do konca mája 2024 na Slovensku vyhlásených 5289 konkurzov a povolených 935 reštrukturalizácií.

Najčastejšie bankrotujú podľa CRIF spoločnosti s ručením obmedzeným bez zamestnancov, v máji sa do konkurzu dostalo až 16 takýchto firiem. Ďalej to boli tri akciové spoločnosti a jedna verejná obchodná spoločnosť. Reštrukturalizácia bola povolená spoločnosti s ručením obmedzeným. Až 40 % firiem, ktoré sa dostali do konkurzu, boli samozamestnávatelia, a ďalších 45 % predstavovali spoločnosti s jedným až deviatimi zamestnancami.

V konkurze skončilo najviac firiem zo stavebníctva, z obchodu aj opravy motorových vozidiel a motocyklov. Najviac konkurzov bolo vyhlásených v Bratislavskom kraji, kde sa do bankrotu dostalo až sedem firiem.

Pracovný týždeň uzavrie oblačné počasie, miestami aj dážď

Teploty sa budú pohybovať okolo 12 až 17 stupňov C.

- Medzi obeťami štvrtkového zrútenia vrtuľníka do rieky Hudson v New Yorku je aj Agustín Escobar, španielsky generálny riaditeľ pre železničnú infraštruktúru technologickej spoločnosti Siemens, jeho manželka a tri malé deti vo veku štyri až jedenásť rokov.

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).