Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 7. apríl 2025Meniny má Zoltán
< sekcia Ekonomika

Svetová obchodná organizácia vznikla pred 30 rokmi

Na ilustračnej delegáti kráčajú pred sídlom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Foto: TASR/AP

Sídlo WTO sa nachádza v Ženeve, hoci organizácia nie je špecializovanou agentúrou Organizácie Spojených národov (OSN) a nie je súčasťou jej systému.

Ženeva/Bratislava 31. decembra (TASR) - Ľudia obchodovali už od nepamäti - kožušiny, nástroje, korenie, zbrane, potraviny. Obchodovanie si však vyžaduje stanovanie a dodržiavanie istých pravidiel. Ich tvorbu a dodržiavanie zaisťuje Svetová obchodná organizácia (WTO), ktorá vznikla 1. januára 1995, teda pred 30 rokmi.

Hoci WTO vznikla až koncom 20. storočia, udalosti vedúce k jej vzniku sa dali do pohybu už v polovici 40. rokov, keď sa v júli 1944 v okrese Bretton Woods v štáte New Hampshire v Spojených štátoch amerických konala Menová a finančná konferencia OSN známa aj ako brettonwoodská konferencia. Zúčastnili sa na nej delegáti zo 44 krajín a na základe dohôd uzavretých počas nej neskôr vznikli Medzinárodný menový fond (MMF) i Svetová banka.

Konferencia zároveň odhalila potrebu vytvoriť organizáciu, ktorá by bola ekvivalentom MMF a Svetovej banky a riadila by svetový obchod. Účastníkmi brettonwoodskej konferencie však boli zástupcovia ministerstiev financií, a nie ministerstiev hospodárstva, preto Medzinárodná obchodná organizácia (ITO), ako sa mala organizácia nazývať, nemohla vzniknúť priamo počas konferencie.

Znenie zakladacej listiny ITO bolo dohodnuté takmer o štyri roky neskôr, keď 24. marca 1948 v Havane podpísalo 56 krajín tzv. Havanskú chartu. ITO však napriek tomu nikdy nevznikla, pretože v roku 1950 ju americký Kongres aj po opakovaných pokusoch odmietol schváliť a predložiť Senátu na ratifikáciu. Chartu preto neratifikovala žiadna ďalšia krajina.

Po zlyhaní ITO sa medzinárodný obchod riadil Všeobecnou dohodou o clách a obchode (GATT), ktorá vznikala paralelne s ITO. Pôvodnými signatármi GATT bolo osem krajín - Austrália, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Kanada, Luxembursko, Spojené kráľovstvo a USA. GATT sa pre absenciu inej organizácie postupne de facto stala medzinárodnou organizáciou riadiacou medzinárodný obchod. V roku 1948 sa k nej pripojilo aj Československo, ktoré bolo od medzinárodného obchodu závislé – malo síce významný strojárenský a spracovateľský priemysel, no bolo potravinovo nesebestačné a nemalo dostatočnú surovinovú základňu.

Vznik WTO bol dlhý a náročný proces. Trval takmer 50 rokov a vyžiadal si osem kôl multilaterálnych obchodných rokovaní. Ôsme (uruguajské) kolo prebiehalo osem rokov (1986 až 1994) a zavŕšila ho Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie.

Cieľom WTO je liberalizácia svetového obchodu, vykonávanie dohľadu nad ním a riešenie sporov medzi svojimi členmi. V súčasnosti má 166 členov (162 členov OSN, Európsku úniu, Hongkong, Macao a Taiwan). Slovensko je jedným z pôvodných (zakladajúcich) členov WTO.

Sídlo WTO sa nachádza v Ženeve, hoci organizácia nie je špecializovanou agentúrou Organizácie Spojených národov (OSN) a nie je súčasťou jej systému.

Najvyšším orgánom WTO je Ministerská konferencia oprávnená konať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa všetkých multilaterálnych obchodných dohôd. Zasadnúť musí najmenej raz za dva roky.

Väčšina rozhodnutí sa prijíma konsenzom - rozhodnutie sa považuje za prijaté, ak žiadny z členov nevznesie námietku.

WHO uplatňuje niekoľko princípov, najvyšším je princíp nediskriminácie, ktorý sa realizuje dvomi spôsobmi: doložkou najvyšších výhod a doložkou národného zaobchádzania.

Doložka najvyšších výhod ukladá členom povinnosť bezpodmienečne priznávať všetky výhody rovnakým výrobkom pochádzajúcim z územia všetkých ostatných členov alebo tam určeným.

Doložka národného zaobchádzania zase členom ukladá povinnosť pristupovať k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu pochádzajúcemu od iných členov rovnako ako k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu vyprodukovaným domácou ekonomikou.

- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) predloží na vládu zákon, ktorým chce umožniť dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) investovať majetok z 2. piliera do infraštrukturálnych projektov.

- Prokurátorovi Generálnej prokuratúry (GP) SR sa v nedeľu (6.4.) v noci vyhrážali umiestnením bomby v byte. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka takéto prejavy neznášanlivosti dôrazne odmieta.

- Francúzska polícia zmarila prípravy teroristického útoku, ktorý sa mal odohrať podľa scenára podobného teroristickým atentátom z 13. novembra 2015. V súvislosti s týmto prípadom polícia zadržala dvoch mužov.

- Zbierka Deň narcisov určená na pomoc pacientom s rakovinou sa bude v uliciach Slovenska konať vo štvrtok 10. apríla. Prispieť inou formou sa dá už od pondelka.

- Príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) uplynulý týždeň zasahovali pri požiaroch 231-krát, najviac v Košickom kraji (58). Celkovo vykonali 754 zásahov.

- Stredné školy zostanú v pondelok v dôsledku hrozieb v meste Duisburg v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko zatvorené, uviedla tamojšia polícia.

- Hokejisti Montrealu zvíťazili v noci na pondelok v zámorskej NHL na ľade Nashvillu 2:1 a posilnili si pozíciu v boji o play off.

- Ministri zahraničných vecí skupiny G7 spolu so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou vyjadrili v nedeľu hlboké znepokojenie nad nedávnymi rozsiahlymi vojenskými cvičeniami Číny v blízkosti Taiwanu, ktoré označili za provokáciu.

- Britské námorníctvo objavilo v mori pri pobreží Veľkej Británie niekoľko ruských špionážnych senzorov. Niektoré zariadenia sa našli na morskom dne, zatiaľ čo iné vyplavilo na breh.

- Približne desať projektilov bolo v nedeľu večer okolo 21.00 h miestneho času (20.00 h SELČ) vypálených z palestínskeho Pásma Gazy na územie Izraela. Väčšinu z nich sa podarilo zlikvidovať, oznámila izraelská armáda.

- Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu večer poveril málo známeho profesora medicíny Djura Macuta zostavením vlády, ktorú by mal do 18. apríla potvrdiť aj parlament.

- Vo veku 29 rokov zomrela v nedeľu na rakovinu česká speváčka a herečka Anna Slováčková, dcéra speváčky a herečky Dagmar Patrasovej a saxofonistu Felixa Slováčka. Informoval o tom server denníka Blesk, ktorému to potvrdil samotný Slováček, ako aj portál denikn.cz.

- Zvolenskí hokejisti prehrali tretí semifinálový zápas play off Tipos extraligy. Doma nestačili na Košice po výsledku 1:4.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu odsúdil pokračujúce ruské útoky na Ukrajinu, ktoré podľa neho svedčia o nedostatočnom medzinárodnom tlaku na Moskvu.

- Na približne 93 veľkých farmách v blízkosti ohnísk nákazy slintačky a krívačky sa od budúceho týždňa vykonajú vstupné kontroly zamerané na dodržiavanie aktuálne platných nariadení.

- Ruský hokejista Alexander Ovečkin strelil v nedeľu svoj 895. gól v základnej časti zámorskej NHL a prekonal tým historický rekord.

- Aktuálne nie je evidované podozrenie na rozšírenie slintačky do ďalších ohnísk. Po nedeľnom zasadnutí Ústredného krízového štábu o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Za prioritu považuje zabrániť prípadnému rozšíreniu nákazy.

- Rakúsky CBRN dekontaminačný modul ukončil v nedeľu činnosť pri slintačke a krívačke na území SR. Pôsobil tu od 26. marca. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra (MV) SR na svojom webe.

- Na väčšine územia Slovenska sa očakáva mráz, ktorý predstavuje ohrozenie pre vegetáciu. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahy prvého stupňa, platiť budú od nedele 22.00 h do pondelka (7. 4.) 8.00 h.

- Hasiči v Severnom Írsku likvidujú následky rozsiahleho požiaru, ktorý v noci na nedeľu zachvátil lesné porasty v juhovýchodnej časti tejto zeme Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo narastajú obavy z nezvyčajne teplého a suchého počasia.