Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 16. apríl 2025Meniny má Dana a Danica
< sekcia Ekonomika

Svetová obchodná organizácia vznikla pred 30 rokmi

Na ilustračnej delegáti kráčajú pred sídlom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Foto: TASR/AP

Sídlo WTO sa nachádza v Ženeve, hoci organizácia nie je špecializovanou agentúrou Organizácie Spojených národov (OSN) a nie je súčasťou jej systému.

Ženeva/Bratislava 31. decembra (TASR) - Ľudia obchodovali už od nepamäti - kožušiny, nástroje, korenie, zbrane, potraviny. Obchodovanie si však vyžaduje stanovanie a dodržiavanie istých pravidiel. Ich tvorbu a dodržiavanie zaisťuje Svetová obchodná organizácia (WTO), ktorá vznikla 1. januára 1995, teda pred 30 rokmi.

Hoci WTO vznikla až koncom 20. storočia, udalosti vedúce k jej vzniku sa dali do pohybu už v polovici 40. rokov, keď sa v júli 1944 v okrese Bretton Woods v štáte New Hampshire v Spojených štátoch amerických konala Menová a finančná konferencia OSN známa aj ako brettonwoodská konferencia. Zúčastnili sa na nej delegáti zo 44 krajín a na základe dohôd uzavretých počas nej neskôr vznikli Medzinárodný menový fond (MMF) i Svetová banka.

Konferencia zároveň odhalila potrebu vytvoriť organizáciu, ktorá by bola ekvivalentom MMF a Svetovej banky a riadila by svetový obchod. Účastníkmi brettonwoodskej konferencie však boli zástupcovia ministerstiev financií, a nie ministerstiev hospodárstva, preto Medzinárodná obchodná organizácia (ITO), ako sa mala organizácia nazývať, nemohla vzniknúť priamo počas konferencie.

Znenie zakladacej listiny ITO bolo dohodnuté takmer o štyri roky neskôr, keď 24. marca 1948 v Havane podpísalo 56 krajín tzv. Havanskú chartu. ITO však napriek tomu nikdy nevznikla, pretože v roku 1950 ju americký Kongres aj po opakovaných pokusoch odmietol schváliť a predložiť Senátu na ratifikáciu. Chartu preto neratifikovala žiadna ďalšia krajina.

Po zlyhaní ITO sa medzinárodný obchod riadil Všeobecnou dohodou o clách a obchode (GATT), ktorá vznikala paralelne s ITO. Pôvodnými signatármi GATT bolo osem krajín - Austrália, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Kanada, Luxembursko, Spojené kráľovstvo a USA. GATT sa pre absenciu inej organizácie postupne de facto stala medzinárodnou organizáciou riadiacou medzinárodný obchod. V roku 1948 sa k nej pripojilo aj Československo, ktoré bolo od medzinárodného obchodu závislé – malo síce významný strojárenský a spracovateľský priemysel, no bolo potravinovo nesebestačné a nemalo dostatočnú surovinovú základňu.

Vznik WTO bol dlhý a náročný proces. Trval takmer 50 rokov a vyžiadal si osem kôl multilaterálnych obchodných rokovaní. Ôsme (uruguajské) kolo prebiehalo osem rokov (1986 až 1994) a zavŕšila ho Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie.

Cieľom WTO je liberalizácia svetového obchodu, vykonávanie dohľadu nad ním a riešenie sporov medzi svojimi členmi. V súčasnosti má 166 členov (162 členov OSN, Európsku úniu, Hongkong, Macao a Taiwan). Slovensko je jedným z pôvodných (zakladajúcich) členov WTO.

Sídlo WTO sa nachádza v Ženeve, hoci organizácia nie je špecializovanou agentúrou Organizácie Spojených národov (OSN) a nie je súčasťou jej systému.

Najvyšším orgánom WTO je Ministerská konferencia oprávnená konať vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa všetkých multilaterálnych obchodných dohôd. Zasadnúť musí najmenej raz za dva roky.

Väčšina rozhodnutí sa prijíma konsenzom - rozhodnutie sa považuje za prijaté, ak žiadny z členov nevznesie námietku.

WHO uplatňuje niekoľko princípov, najvyšším je princíp nediskriminácie, ktorý sa realizuje dvomi spôsobmi: doložkou najvyšších výhod a doložkou národného zaobchádzania.

Doložka najvyšších výhod ukladá členom povinnosť bezpodmienečne priznávať všetky výhody rovnakým výrobkom pochádzajúcim z územia všetkých ostatných členov alebo tam určeným.

Doložka národného zaobchádzania zase členom ukladá povinnosť pristupovať k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu pochádzajúcemu od iných členov rovnako ako k tovarom, službám a duševnému vlastníctvu vyprodukovaným domácou ekonomikou.

Fico a Plenkovič hovorili o plyne, ocenili posilnenie spolupráce

Fico a Plenkovič sa počas rozhovorov zhodli na viacerých otázkach vrátane potreby posilňovať vzájomný obchod a spolupráce v oblasti nelegálnej migrácie.

- Prezident SR Peter Pellegrini nepodpísal a vrátil Národnej rade SR s pripomienkami na opätovné prerokovanie novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

- Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) chce do dvoch týždňov na vládu predložiť uznesenie, ktorým umožní spoluprácu armády s ministerstvom životného prostredia pri mapovaní medveďov.

- Celovečerný koncertný film dokumentujúci tri vystúpenia britskej skupiny Depeche Mode v mexickom hlavnom meste príde do kín koncom tohto roku, oznámila formácia.

- Bývalý vodný slalomár Alexander Slafkovský odstúpil z funkcie predsedu Komisie športu sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky. Na poste pôsobil od 8. marca.

- Vysoko rizikové zápasy talianskej Serie A sa v ďalšej sezóne nebudú hrávať vo večerných termínoch. V stredu to oznámilo tamojšie ministerstvo vnútra, ktoré tak reagovalo na víkendové násilnosti futbalových fanúšikov počas rímskeho derby.

- Polícia zadržala obvineného Daniela B., ktorý čelí podozreniam zo spáchania viacerých trestných činov extrémizmu. Pre TASR to potvrdil hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff.

- Ruský prezident Vladimir Putin bude vo štvrtok s katarským emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním rokovať o situácii na Ukrajine a na Blízkom východe, uviedol Kremeľ.

- Množstvo podnikateľov v súčasnosti poukazuje na to, ako musia odvádzať tisícky eur mesačne na transakčnú daň, ktoré potom nemôžu ísť na mzdy zamestnancov. Zdôraznilo to v stredu na tlačovej konferencii Progresívne Slovensko.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu odmietli novelu rokovacieho poriadku parlamentu z dielne opozičných poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ.

- Polícia evidovala v súvislosti s utorkovým (15. 4.) futbalovým zápasom medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava desať incidentov, ktoré zadokumentovala ako priestupky.

- Medziročný rast inflácie v eurozóne sa v marci 2025 mierne spomalil na 2,2 % z 2,3 % vo februári.

- Opozičná strana SaS žiada koalíciu, aby z rokovania v Národnej rade SR stiahla novelu zákona o neziskových organizáciách alebo ju pri hlasovaní nepodporila.

- Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre televíziu Fox News uviedol, že plánuje predstaviť nový program poskytovania peňazí nelegálnym imigrantom výmenou za ich dobrovoľný odchod zo Spojených štátov.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali stredajšie rokovanie diskusiou o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR z dielne opozičného hnutia Slovensko.

- Futbalisti Manchestru United chcú natiahnuť sériu bez prehry v tejto sezóne Európskej ligy (EL) už na dvanásť zápasov.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v stredu ráno odcestoval na oficiálnu návštevu Chorvátska, kde sa stretne s najvyššími predstaviteľmi krajiny, informuje spravodajca TASR.

- Hasiči zasahovali v stredu ráno pri požiari elektrickej kolobežky v pivničných priestoroch bytového domu na Ulici Československej armády v Košiciach.

- Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) opäť pripravuje budovanie protipovodňových opatrení na rieke Slatina v obci Zvolenská Slatina. TASR o tom informoval hovorca SVP Marián Bocák.

- Hokejisti Minnesoty a St. Louis získali záverečné 2 miestenky do play off v Západnej konferencii NHL. Oba tímy o tom rozhodli vo svojom záverečnom zápase v základnej časti v sezóne, Wild zvíťazili v noci na stredu nad Aneheimom 3:2 po predĺžení a Blues nad Utahom 6:1.

- Peruánsky súd v utorok poslal exprezidenta Ollantu Humalu i jeho manželku Nadine Herediovú na 15 rokov do väzenia. Obaja boli obvinení z prijímania nezákonných finančných prostriedkov na úspešnú volebnú kampaň v roku 2011 od brazílskej stavebnej firmy Odebrecht.