Bratislava/Miláno 31. októbra (TASR) - Na posledný októbrový deň pripadá Svetový deň sporenia, ktorý vyhlásili na prvom medzinárodnom bankovníckom kongrese v Miláne v októbri 1924. V roku 1989 ho schválila Organizácia Spojených národov (OSN). Cieľom bolo podporiť sporenie, finančnú zodpovednosť a povedomie o význame úspor v každodennom živote.

Sporenie má vplyv na ekonomiku krajiny, pomáha jednotlivcom i rodinám dosiahnuť väčšiu finančnú nezávislosť a pripraviť sa na nečakané životné situácie.

Tohtoročná téma Svetového dňa sporenia pod názvom „Umelá inteligencia radí - človek rozhoduje“ zdôrazňuje ľudský rozmer a osobnú zodpovednosť pri správe financií v ére umelej inteligencie (AI). Kampaň, ktorú organizuje Svetový inštitút sporiteľní a retailových bánk (WSBI), sa zameriava na posilnenie finančnej gramotnosti, budovanie dôvery v bankový systém a vytváranie stabilných finančných rezerv v digitálnom prostredí.

Hoci od milánskeho kongresu uplynulo 102 rokov, história sporenia je omnoho staršia. Sporenie na Slovensku má takmer 200-ročné korene. V prvej polovici 19. storočia začali vznikať prvé banky a ústavy ľudového peňažníctva. V tomto období bola založená aj Bratislavská sporiteľňa. Prvý vklad do sporiteľne spravil gróf Jozef Ziči, ktorý si založil vkladnú knižku so sumou 20 zlatých, čo sa považuje za skutočný začiatok sporenia na území dnešného Slovenska.

Po vzniku Československa založil Americko-slovenskú banku Michal Bosák, americký bankár slovenského pôvodu, ktorý chcel ľuďom na Slovensku priniesť moderné finančné služby. Rozmach sporenia prišiel najmä v 60. rokoch 20. storočia, keď Slovenská štátna sporiteľňa začala ponúkať tento produkt pre širokú verejnosť.

Za uplynulé desaťročia prešlo sporenie od vkladných knižiek až po „digitálne“ peňaženky s prístupom k úsporám kedykoľvek a kdekoľvek. Z prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS) vyplýva, že štvrtina populácie SR má väčšinu svojich životných úspor uloženú na bežnom účte, kde však ich hodnota vplyvom inflácie klesá. Svoje úspory aktívne zhodnocuje investovaním len 17 percent respondentov. Naopak, 14 percent ľudí uviedlo, že nemá vôbec žiadne úspory.

Odborníci odporúčajú vytvárať si finančnú rezervu na neočakávané situácie vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov a držať ju oddelene od bežného účtu. Finančná rezerva má pokryť neplánované výdavky na bývanie, potraviny, energie či pri výpadku príjmu, oprave auta alebo zdravotných problémoch. Peniaze určené na výdavky v najbližších rokoch je vhodné držať oddelene od rezervy.

Pri dlhodobých finančných cieľoch možno zvážiť investovanie, ktoré však na rozdiel od sporenia prináša riziko kolísania hodnoty a prípadnej straty. Ľuďom, ktorým na konci mesiaca nezostáva nič, sa odporúča najskôr získať prehľad o príjmoch a výdavkoch. Pomôcť môže kontrola pravidelných platieb, predplatného, poplatkov či obmedzenie výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné. Sporiť možno začať aj menšou sumou a nastaviť si jej automatické odkladanie krátko po výplate.

Tri štvrtiny ľudí na Slovensku podľa prieskumu NBS veria, že rozumejú financiám. V skutočnosti sú však na tom horšie, podľa dát Európskej centrálnej banky (ECB) je finančne gramotných len 48 percent dospelých Slovákov.

Porozumenie financiám a efektívne narábanie s nimi je dôležité podporovať už odmalička. Jeden zo spôsobov, ako deti vzdelávať priamo v praxi, je pravidelné vreckové. Vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti je na Slovensku v súčasnosti už zahrnuté do školských osnov a školy ho zapracovávajú primárne do predmetov matematika, informatika alebo občianska náuka.

Pri príležitosti Svetového dňa sporenia sa konajú na Slovensku, ako aj v mnohých iných krajinách rôzne podujatia, prednášky a osvetové aktivity, didaktické výstavy, workshopy a hravé diskusie. Banky a finančné inštitúcie v tomto období často publikujú prieskumy o sporení obyvateľstva.





Zdroje: www.worldsavingsday.info, www.un.org, www.nbs.sk