Paríž 12. júna (TASR) - Medzinárodná organizácia práce (ILO) vyhlásila v roku 2002 12. jún za Svetový deň proti detskej práci. K zámeru upozorniť na kritickú situáciu a veľký počet pracujúcich detí v mnohých krajinách sa prostredníctvom svojho detského fondu (UNICEF) pridala Organizácia Spojených národov (OSN).
Vo februári tohto roka sa v Marrákeši konala šiesta globálna konferencia o odstránení detskej práce ako východiskový bod kampani pod heslom „Červená karta detskej práci: Férová hra pre deti, dôstojná práca pre dospelých“. Červená karta sa stala zjednocujúcim symbolom globálnej iniciatívy, ktorej kľúčový faktor spočíva v prevencii. Najmä u najmladších detí (vo veku päť až 11 rokov) a vo vidieckych oblastiach, kde sa väčšina detskej práce sústreďuje.
Nútená práca patrí k formám vykorisťovania a v prípade detí je to neuralgický bod ľudskej civilizácie. Nič na tom nemení ani fakt, že viaceré deti pracujú, aby pomáhali svojim rodinám v núdzi. Detská práca je ekonomická činnosť, ktorá ich vykonávateľov pripravuje o detstvo, vývojový potenciál a dôstojnosť. Je škodlivá pre ich fyzický a duševný vývoj a bráni im v školskej dochádzke.
Detská práca je považovaná za porušovanie základných ľudských práv. V rozvojových krajinách sa deti najčastejšie vykorisťujú v poľnohospodárstve, textilnom priemysle, pri výrobe elektroniky či v baníctve. Hlavné príčiny tohto problému sú extrémna chudoba rodín a nedostatočný prístup k bezplatnému vzdelávaniu.
Návrhy opatrení hovoria o kvalitnom vzdelávaní, univerzálnej sociálnej ochrane, silnejšej legislatíve a jej dôslednom presadzovaní a o kvalitnejšie zbere údajov. Znejú výzvy na vytváranie príležitostí na dôstojnú prácu a primerané živobytie pre dospelých a experti tiež poukazujú na technologicky sprostredkované komerčné sexuálne vykorisťovanie detí.
ILO v spolupráci Detským fondom OSN v kampani zdôrazňujú, že štatistiky sú alarmujúce, napriek dosiahnutému pokroku podľa najaktuálnejších dát zostáva vo svete 138 miliónov detí zapojených do detskej práce, pričom takmer 54 miliónov z nich vykonáva nebezpečné, respektíve rizikové práce. Pracuje okolo 55 miliónov dievčat a vyše 80 miliónov chlapcov, čiže jedno zo šiestich detí na celom svete. Aj keď sa od roku 2000 počet detí vykonávajúcich detskú prácu takmer znížil na polovicu, z 246 miliónov na 138 miliónov, súčasné tempo redukovania je príliš pomalé.
Svet nesplnil globálny cieľ odstrániť detskú prácu do roku 2025. Ak by sa mala odstrániť v priebehu nasledujúcich piatich rokov, súčasné tempo by muselo byť jedenásťkrát rýchlejšie. V uplynulých piatich rokoch rôzne krízy, pandémia a vojenské konflikty zavliekli množstvo ľudí, rodín i komunít do chudoby s dôsledkami miliónov ďalších prípadov detskej práce.
Najväčšie bremeno naďalej nesie subsaharská Afrika, kde žijú takmer dve tretiny všetkých detí vykonávajúcich detskú prácu - približne 87 miliónov. Hoci podiel klesol z 24 na 22 percent, ich celkový počet zostal prakticky nezmenený v dôsledku rastu populácie, pretrvávajúcich i nových konfliktov, extrémnej chudoby a preťažených systémov sociálnej ochrany.
Najvýraznejší pokles od roku 2020 zaznamenali regióny Ázie a Tichomoria, kde sa podiel detí v detskej práci znížil zo 6 na 3 percentá (zo 49 miliónov na 28 miliónov detí). V Latinskej Amerike a Karibiku zostal podiel počas uplynulých štyroch rokov rovnaký, no ich celkový počet klesol z 8 miliónov na približne 7 miliónov. Najvyšší podiel a absolútny počet detí zapojených do detskej práce vykazuje africký región.
V krajinách Európskej únie je práca zakázaná pre fyzické osoby mladšie ako 15 rokov alebo pre osoby, ktoré ešte neukončili povinnú školskú dochádzku. Podľa charty základných práv EÚ „minimálny vek na prijatie do zamestnania nesmie byť nižší ako minimálny vek na ukončenie povinnej školskej dochádzky bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktoré môžu byť výhodnejšie pre mladistvých, a okrem vymedzených výnimiek. Mladiství prijatí do zamestnania musia mať zabezpečené pracovné podmienky primerané ich veku a musia byť chránení pred ekonomickým vykorisťovaním alebo akoukoľvek prácou, ktorá by mohla ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo telesný, psychický, morálny alebo sociálny vývoj, alebo ohroziť ich vzdelávanie.“
Za zakázanú detskú prácu sa všeobecne nepovažuje, ak deti od 13 rokov dobrovoľne pomáhajú v kultúrnej, umeleckej, športovej alebo reklamnej oblasti.