Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na samite obhajovala ETS.
Autor TASR
Brusel 20. marca (TASR) - Systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) bol predmetom ostrej diskusie lídrov EÚ, ktorí sa zúčastnili na štvrtkovom (19. 3.) zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Členské štáty majú rôzne pohľady na to, ako systém ETS zapojiť do znižovania cien energií v Európe. Na správy portálu Politico upozornil spravodajca TASR.
Niektoré systém obviňujú, že vedie k vyšším účtom za energie, zatiaľ čo iné krajiny ho bránia ako základ zelenej transformácie EÚ.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na samite obhajovala ETS. Počas tlačovej konferencie s predsedom Európskej rady Antónion Costom uviedla, že predaj emisných povoleniek je užitočný, ale treba ho modernizovať. Komisia pripravuje štyri opatrenia vrátane revízie samotného systému a chce pri tom pomôcť ekonomicky slabším členom Únie.
Lídrom šéfka EK pripomenula, že ETS ako hlavný nástroj eurobloku na znižovanie emisií predstavuje približne 11 percent priemerných európskych účtov za energie. Povedala tiež, že navrhne „investičný stimul“ v hodnote 400 miliónov emisných povoleniek na emisie uhlíka obchodované na trhu s uhlíkom, čo je približne 30 miliárd eur, pričom členské štáty s nižšími príjmami by mali mať privilegovaný prístup k finančným výhodám tohto opatrenia.
To zopakovala aj pred novinármi. Zdôraznila, že tento stimul by pomohol členským krajinám financovať úsilie o dekarbonizáciu priemyslu a zároveň by mal byť akousi rovnováhou za presmerovanie výnosov zo systému bez toho, aby sa Únia pripravila o klimatické výhody plynúce z ETS.
„Kľúčovými prvkami sú rýchlosť a solidarita. Rýchlosť znamená, že kto prv príde, ten prv berie, a solidarita, že štáty s nižšími príjmami budú mať zaručený prístup k tejto dôležitej finančnej podpore,“ odkázala.
Nemecký kancelár Friedrich Merz upozornil, že hoci sa lídri na samite dohodli na niektorých „na mieru šitých“ úpravách ETS, systém, kde továrne a elektrárne platia za každú tonu oxidu uhličitého (CO2), ktorú vypustia, nikto nespochybňuje.
Podľa Politico rokovania potvrdili, že existujú „rôzne odtiene“ pohľadov na pozastavenie ETS. Krajiny ako Taliansko, Rakúsko a Maďarsko navrhujú vyňatie elektrární na plyn zo systému obchodovania s emisiami, čo by malo znížiť účty za elektrinu. Česko navrhlo pozastaviť predaj povoleniek do roku 2034 a to, aby eurokomisia urýchlila revíziu systému ETS a sľúbenú reformu predložila do júna tohto roku.
V súvislosti s rastúcimi nákladmi na energie von der Leyenová zopakovala svoje predchádzajúce návrhy. Vyzvala členské krajiny, aby využili pravidlá EÚ na zníženie daní a prispôsobenie pravidiel štátnej pomoci na dotovanie podnikov a domácností, ktoré platia vysoké účty za energie. Dodala, že EK predstaví právny návrh na zníženie poplatkov za siete pre „citlivé odvetvia“ a bude spolupracovať s členskými krajinami na vývoji „národných plánov“ na zmiernenie cenového tlaku.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Niektoré systém obviňujú, že vedie k vyšším účtom za energie, zatiaľ čo iné krajiny ho bránia ako základ zelenej transformácie EÚ.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na samite obhajovala ETS. Počas tlačovej konferencie s predsedom Európskej rady Antónion Costom uviedla, že predaj emisných povoleniek je užitočný, ale treba ho modernizovať. Komisia pripravuje štyri opatrenia vrátane revízie samotného systému a chce pri tom pomôcť ekonomicky slabším členom Únie.
Lídrom šéfka EK pripomenula, že ETS ako hlavný nástroj eurobloku na znižovanie emisií predstavuje približne 11 percent priemerných európskych účtov za energie. Povedala tiež, že navrhne „investičný stimul“ v hodnote 400 miliónov emisných povoleniek na emisie uhlíka obchodované na trhu s uhlíkom, čo je približne 30 miliárd eur, pričom členské štáty s nižšími príjmami by mali mať privilegovaný prístup k finančným výhodám tohto opatrenia.
To zopakovala aj pred novinármi. Zdôraznila, že tento stimul by pomohol členským krajinám financovať úsilie o dekarbonizáciu priemyslu a zároveň by mal byť akousi rovnováhou za presmerovanie výnosov zo systému bez toho, aby sa Únia pripravila o klimatické výhody plynúce z ETS.
„Kľúčovými prvkami sú rýchlosť a solidarita. Rýchlosť znamená, že kto prv príde, ten prv berie, a solidarita, že štáty s nižšími príjmami budú mať zaručený prístup k tejto dôležitej finančnej podpore,“ odkázala.
Nemecký kancelár Friedrich Merz upozornil, že hoci sa lídri na samite dohodli na niektorých „na mieru šitých“ úpravách ETS, systém, kde továrne a elektrárne platia za každú tonu oxidu uhličitého (CO2), ktorú vypustia, nikto nespochybňuje.
Podľa Politico rokovania potvrdili, že existujú „rôzne odtiene“ pohľadov na pozastavenie ETS. Krajiny ako Taliansko, Rakúsko a Maďarsko navrhujú vyňatie elektrární na plyn zo systému obchodovania s emisiami, čo by malo znížiť účty za elektrinu. Česko navrhlo pozastaviť predaj povoleniek do roku 2034 a to, aby eurokomisia urýchlila revíziu systému ETS a sľúbenú reformu predložila do júna tohto roku.
V súvislosti s rastúcimi nákladmi na energie von der Leyenová zopakovala svoje predchádzajúce návrhy. Vyzvala členské krajiny, aby využili pravidlá EÚ na zníženie daní a prispôsobenie pravidiel štátnej pomoci na dotovanie podnikov a domácností, ktoré platia vysoké účty za energie. Dodala, že EK predstaví právny návrh na zníženie poplatkov za siete pre „citlivé odvetvia“ a bude spolupracovať s členskými krajinami na vývoji „národných plánov“ na zmiernenie cenového tlaku.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
