Referendum 2026
Všetky správy
Zvýhodnené krajiny podľa VSP vo všeobecnosti pokračujú v dosahovaní pokroku smerom k udržateľnému rozvoju a dodržiavaniu medzinárodných zásad a noriem.
Autor TASR
Brusel 16. júla (TASR) - Európska komisia (EK) a šéfka diplomacie Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová vo štvrtok zverejnili spoločnú správu o vykonávaní všeobecného systému preferencií (VSP) - hlavného nástroja obchodnej politiky EÚ na podporu vývozu z rozvojových krajín do Únie. Správa potvrdzuje, že systém prispieva k hospodárskemu pokroku a udržateľnému rozvoju v prijímajúcich krajinách, informuje spravodajca TASR.
VSP, ktorý jednostranne ponúka prístup na jednotný trh EÚ s nízkymi alebo žiadnymi clami, zostáva pre tretie krajiny zdrojom stability a predvídateľnosti v časoch geopolitickej volatility.
V správe sa píše o vykonávaní a vplyve VSP v rokoch 2023 až 2025. V roku 2024 EÚ doviezla tovar v hodnote takmer 60 miliárd eur v rámci preferencií VSP, z čoho mali prospech partnerské krajiny, dovozcovia aj spotrebitelia z EÚ.
Krajiny zvýhodnené podľa VSP vďaka preferenčnému sadzobnému zaobchádzaniu ušetrili päť miliárd eur. Najväčšou kategóriou príjemcov boli najmenej rozvinuté krajiny, ktoré získali viac ako tri miliardy eur. Celkovo boli najväčšími príjemcami tohto systému Bangladéš, India a Pakistan a najväčším odvetvím bolo odvetvie odevov, ktoré predstavovalo 59 % celkového obchodu využívajúceho preferencie VSP.
Okrem obchodných a hospodárskych výhod je VSP atraktívnym a účinným stimulom pre udržateľný rozvoj v zvýhodnených krajinách v oblasti ľudských a pracovných práv, environmentálnych a klimatických otázok, právneho štátu, kontroly drog a boja proti korupcii.
K správe je pripojených deväť pracovných dokumentov útvarov EK pre jednotlivé krajiny pre každú zo súčasných ôsmich zvýhodnených krajín podľa VSP+ (Bolívia, Filipíny, Kapverdy, Kirgizsko, Mongolsko, Pakistan, Srí Lanka a Uzbekistan) a jeden pre tri krajiny kategórie Všetko okrem zbraní (EBA) - Bangladéš, Kambodža a Mjanmarsko.
Zvýhodnené krajiny podľa VSP vo všeobecnosti pokračujú v dosahovaní pokroku smerom k udržateľnému rozvoju a dodržiavaniu medzinárodných zásad a noriem. Mnohé súčasné zvýhodnené krajiny posilnili právne predpisy a inštitucionálne dojednania v oblasti ľudských práv a väčšina zvýhodnených krajín podľa VSP+ (počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa) zaznamenala pokrok, pokiaľ ide o pracovné práva. Mnohé zvýhodnené krajiny sa zasadzovali aj za ochranu klímy a životného prostredia. Dobrá správa vecí verejných, pokiaľ ide o kontrolu drog a boj proti korupcii, sa vo viacerých krajinách zlepšila.
Komisia však upozornila, že výzvy v súvislosti s plnením záväzkov VSP pretrvávajú. Týkajú sa najmä ľudských práv vrátane nedostatočnej nezávislosti súdnictva a obmedzeného prístupu k náprave a zodpovednosti za porušovanie a zneužívanie. Pokiaľ ide o pracovné práva, vykonávanie a presadzovanie zostáva nerovnomerné a inšpektoráty práce často čelia kapacitným obmedzeniam.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj EK očakáva, že hospodársky výhľad väčšiny zvýhodnených krajín podľa VSP sa bude zlepšovať, pričom viaceré z nich sú na dobrej ceste k ukončeniu štatútu najmenej rozvinutých krajín OSN.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
VSP, ktorý jednostranne ponúka prístup na jednotný trh EÚ s nízkymi alebo žiadnymi clami, zostáva pre tretie krajiny zdrojom stability a predvídateľnosti v časoch geopolitickej volatility.
V správe sa píše o vykonávaní a vplyve VSP v rokoch 2023 až 2025. V roku 2024 EÚ doviezla tovar v hodnote takmer 60 miliárd eur v rámci preferencií VSP, z čoho mali prospech partnerské krajiny, dovozcovia aj spotrebitelia z EÚ.
Krajiny zvýhodnené podľa VSP vďaka preferenčnému sadzobnému zaobchádzaniu ušetrili päť miliárd eur. Najväčšou kategóriou príjemcov boli najmenej rozvinuté krajiny, ktoré získali viac ako tri miliardy eur. Celkovo boli najväčšími príjemcami tohto systému Bangladéš, India a Pakistan a najväčším odvetvím bolo odvetvie odevov, ktoré predstavovalo 59 % celkového obchodu využívajúceho preferencie VSP.
Okrem obchodných a hospodárskych výhod je VSP atraktívnym a účinným stimulom pre udržateľný rozvoj v zvýhodnených krajinách v oblasti ľudských a pracovných práv, environmentálnych a klimatických otázok, právneho štátu, kontroly drog a boja proti korupcii.
K správe je pripojených deväť pracovných dokumentov útvarov EK pre jednotlivé krajiny pre každú zo súčasných ôsmich zvýhodnených krajín podľa VSP+ (Bolívia, Filipíny, Kapverdy, Kirgizsko, Mongolsko, Pakistan, Srí Lanka a Uzbekistan) a jeden pre tri krajiny kategórie Všetko okrem zbraní (EBA) - Bangladéš, Kambodža a Mjanmarsko.
Zvýhodnené krajiny podľa VSP vo všeobecnosti pokračujú v dosahovaní pokroku smerom k udržateľnému rozvoju a dodržiavaniu medzinárodných zásad a noriem. Mnohé súčasné zvýhodnené krajiny posilnili právne predpisy a inštitucionálne dojednania v oblasti ľudských práv a väčšina zvýhodnených krajín podľa VSP+ (počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa) zaznamenala pokrok, pokiaľ ide o pracovné práva. Mnohé zvýhodnené krajiny sa zasadzovali aj za ochranu klímy a životného prostredia. Dobrá správa vecí verejných, pokiaľ ide o kontrolu drog a boj proti korupcii, sa vo viacerých krajinách zlepšila.
Komisia však upozornila, že výzvy v súvislosti s plnením záväzkov VSP pretrvávajú. Týkajú sa najmä ľudských práv vrátane nedostatočnej nezávislosti súdnictva a obmedzeného prístupu k náprave a zodpovednosti za porušovanie a zneužívanie. Pokiaľ ide o pracovné práva, vykonávanie a presadzovanie zostáva nerovnomerné a inšpektoráty práce často čelia kapacitným obmedzeniam.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj EK očakáva, že hospodársky výhľad väčšiny zvýhodnených krajín podľa VSP sa bude zlepšovať, pričom viaceré z nich sú na dobrej ceste k ukončeniu štatútu najmenej rozvinutých krajín OSN.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
