FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
štát nevyužíva napríklad potenciál jadrových elektrární.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT) na Slovensku sú pripravené na prechod na ešte zelenšiu, ekologickejšiu energiu. Bez jasnej štátnej stratégie a podpory môžu však ostať nevyužitým potenciálom. Ak štát bude podporovať CZT a súčasne aj individuálne vykurovanie v objektoch pripojených na CZT, znamená to nerozhodnosť a mrhanie verejnými financiami. Uviedol to Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT).
Predseda zväzu Stanislav Janiš zdôraznil, že teplárenská infraštruktúra na Slovensku je jedna z najrozvinutejších v EÚ, systémy CZT dokážu okamžite integrovať obnoviteľné zdroje energie (OZE), odpadové teplo či geotermálnu energiu a pritom dodávať energiu bezpečne, efektívne, ekologicky a maximálne komfortne.
Upozornil, že štát nevyužíva napríklad potenciál jadrových elektrární. „Ak máte v Mochovciach 500-megawattovový (MW) elektrický zdroj, vyrobí vám to viac ako 1300 tepelných MW. Je škoda, že toto teplo chladíme v chladiacich vežiach. Časť z neho by mohla vykurovať celé mesto ako Nitra - prostredníctvom tepelných čerpadiel a existujúcich výmenníkových staníc,“ poznamenal.
„Takéto projekty by znížili závislosť od plynu a zároveň využili zdroje, ktoré už dnes máme. Žiaľ, dnešná doba nie je naklonená takýmto väčším efektívnym projektom a dekarbonizáciu miest štát dnes rieši cez rôzne fondami podporované decentralizované zdroje - budova po budove,“ podčiarkol.
Upozornil, že slovenská energetika a hlavne systémy CZT doplácajú na nejednoznačnú štátnu politiku. Je nelogické, že štát na jednej strane dotuje obnovu CZT a zároveň cez dotácie podporuje, aby si objekty pripojené na toto CZT budovali individuálne zdroje, ktoré znehodnocujú energetickú infraštruktúru a poškodzujú ostatných odberateľov.
„Potrebujeme jasnú stratégiu, nie duplicitné financovanie, ktorým sa plytvajú verejné financie. CZT na Slovensku dnes zásobuje teplom 2,4 milióna obyvateľov (760.000 domácností) približne v 130 mestách vrátane Bratislavy, Košíc, Žiliny či Banskej Bystrice,“ spresnil Janiš.
Dodal, že vo Francúzsku je podiel OZE a odpadového tepla v CZT na úrovni 66,5 %. Štát tam zaviedol viaceré legislatívno-daňové a finančné nástroje. Na Slovensku je podiel OZE v CZT približne 20 %, pričom potenciál rastu je podľa SZVT obrovský. Na to sú potrebné jasne stanovené priority a dlhodobá stratégia štátu. S podporou štátu aj slovenské centrálne systémy môžu podiel OZE zvýšiť minimálne na úroveň Francúzska.
Predseda zväzu Stanislav Janiš zdôraznil, že teplárenská infraštruktúra na Slovensku je jedna z najrozvinutejších v EÚ, systémy CZT dokážu okamžite integrovať obnoviteľné zdroje energie (OZE), odpadové teplo či geotermálnu energiu a pritom dodávať energiu bezpečne, efektívne, ekologicky a maximálne komfortne.
Upozornil, že štát nevyužíva napríklad potenciál jadrových elektrární. „Ak máte v Mochovciach 500-megawattovový (MW) elektrický zdroj, vyrobí vám to viac ako 1300 tepelných MW. Je škoda, že toto teplo chladíme v chladiacich vežiach. Časť z neho by mohla vykurovať celé mesto ako Nitra - prostredníctvom tepelných čerpadiel a existujúcich výmenníkových staníc,“ poznamenal.
„Takéto projekty by znížili závislosť od plynu a zároveň využili zdroje, ktoré už dnes máme. Žiaľ, dnešná doba nie je naklonená takýmto väčším efektívnym projektom a dekarbonizáciu miest štát dnes rieši cez rôzne fondami podporované decentralizované zdroje - budova po budove,“ podčiarkol.
Upozornil, že slovenská energetika a hlavne systémy CZT doplácajú na nejednoznačnú štátnu politiku. Je nelogické, že štát na jednej strane dotuje obnovu CZT a zároveň cez dotácie podporuje, aby si objekty pripojené na toto CZT budovali individuálne zdroje, ktoré znehodnocujú energetickú infraštruktúru a poškodzujú ostatných odberateľov.
„Potrebujeme jasnú stratégiu, nie duplicitné financovanie, ktorým sa plytvajú verejné financie. CZT na Slovensku dnes zásobuje teplom 2,4 milióna obyvateľov (760.000 domácností) približne v 130 mestách vrátane Bratislavy, Košíc, Žiliny či Banskej Bystrice,“ spresnil Janiš.
Dodal, že vo Francúzsku je podiel OZE a odpadového tepla v CZT na úrovni 66,5 %. Štát tam zaviedol viaceré legislatívno-daňové a finančné nástroje. Na Slovensku je podiel OZE v CZT približne 20 %, pričom potenciál rastu je podľa SZVT obrovský. Na to sú potrebné jasne stanovené priority a dlhodobá stratégia štátu. S podporou štátu aj slovenské centrálne systémy môžu podiel OZE zvýšiť minimálne na úroveň Francúzska.
