Bratislava 31. júla (TASR) - Legislatívny balík s názvom Fit for 55, ktorý má zosúladiť právny rámec Európskej únie (EÚ) v oblasti klímy a energetiky, by mohol v konečnom dôsledku priniesť menej emisií v Európe, no rast emisií skleníkových plynov v ostatných častiach sveta. Upozornil na to predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislav Janiš. O možnostiach Slovenska prispieť k lepšej klíme podľa neho chýba otvorená a najmä odborná diskusia.

„Ani na európskej a ani na národnej úrovni sa nevedie odborná, ale aktivistická debata, ako prispieť k lepšej klíme. Víťazom je ten, kto má väčšie ambície. Treba si ale uvedomiť, že žiadne ambície doteraz nevyrobili a ani nikdy nevyrobia ani kilowatthodinu elektriny či tepla,“ upozornil Janiš. Navrhovaná legislatíva ráta napríklad so znížením emisií do roku 2030 oproti roku 1990 o 55 % či výrazným zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Pri čítaní navrhovaného balíka Fit for 55 sa podľa šéfa SZVT natíska otázka, či administratívny tlak Európskej komisie (EK) a Európskeho parlamentu (EP) nenarobí viac škody ako osohu nielen na ekonomiku krajín, a tým celej EÚ, ale aj na klímu. EÚ sa totiž podieľa na celosvetovej produkcii skleníkových plynov len necelou desatinou a pri sprísňovaní podmienok výroby v EÚ sa ešte viac bude priemysel „sťahovať“ tam, kde tieto prísne environmentálne pravidlá neplatia. "Tak síce EÚ bude napríklad uhlíkovo dobrá, ale vo svetovom meradle bude uhlíka viac, a to nielen z toho, že sa bude vyrábať viac mimo EÚ uhlíkovo viac náročne, ale aj z titulu ešte väčšej prepravy tovarov po svete, či už loďami, letecky alebo kamiónmi. A toto určite nechceme,“ povedal Janiš.

Výhrady k navrhovanej legislatíve má aj hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, podľa ktorého je schválenie tohto balíka bez analýzy vplyvov iba aktom viery. Opatrenia v klimatickom balíku majú podľa Kovandu „značný potenciál“ zásadne zmeniť život každého zo stoviek miliónov obyvateľov EÚ. „Je preto čudné, že svoju zelenú revolúciu zahajuje EÚ práve v polovici júla, v čase prázdnin a dovoleniek. Aj tak klimatický balík vyvoláva búrlivú debatu, ktorá by, nebyť prázdnin, bola ešte búrlivejšia,“ upozornil Kovanda. Pokiaľ chce EK presvedčiť obyvateľov, že ide o premyslený, systematický krok, mala podľa Kovandu už teraz predložiť analýzu vplyvov klimatického balíka na jednotlivé členské krajiny EÚ. "Bez analýzy vplyvov je rozhodovanie v tak komplexnej veci skutočne iba vecou viery či ideologického presvedčenia,“ dodal Kovanda.

Foto: FOTO TASR - František Iván

Šéfovi SZVT sa nepáči ani rýchlosť prijímania nových energetických legislatív EÚ. „Zimný energetický balík bol prijatý v roku 2018, ešte nie je ani aproximovaný do našej legislatívy a už tu máme Zelenú dohodu EÚ, a už tu máme Fit for 55," upozornil Janiš. Napríklad vplyv veľkých legislatívnych zmien Zimného energetického balíka podľa neho zatiaľ nikto nevyhodnotil.

Predchádzajúce úpravy legislatívy EÚ však ale napríklad stoja za rastom cien emisných povoleniek. „Už dnes pri cene uhlíka približne 55 eur za tonu oxidu uhličitého (CO2) znamená zvýšenie ceny tepla o viac ako 80 eur na byt a rok pri palive plyn. Pri palive uhlie (palivo časti štátnych teplární) je nárast ceny z dôvodu nárastu ceny uhlíka približne dvojnásobný oproti plynu,“ upozornil Janiš.

Teplári by podľa šéfa zväzu potrebovali reálne stanovenie cieľov na národnej úrovni, najmä v obnoviteľných zdrojoch energie (OZE), stabilné a predvídateľné legislatívne prostredie, investičnú pomoc na vynútené investície a zriadenie kompenzačného fondu pre spotrebiteľa, aby sa neprehlbovala energetická chudoba.

Problém pri plnení už dnešných záväzkov je podľa Janiša v tom, že ani štát nevie zadefinovať, do ktorých OZE sa dá bezpečne investovať. V navrhovanom balíku Fit for 55 Janiš, podobne ako Kovanda, ešte očakáva zmeny. "Verím na zdravý rozum a zodpovednosť Rady EÚ, teda premiérov a prezidentov členských krajín, ktorí sa na rozdiel od EK a EP priamo zodpovedajú svojim obyvateľom za bezpečnú, ekologickú a cenovo prijateľnú dodávku energií,“ dodal Janiš.