Bratislava 9. augusta (TASR) - Projektovanie technických zariadení budov (TZB) prechádza tiež zásadnou transformáciou. Podľa prieskumu BIM asociácie Slovensko patrí v zavádzaní informačného modelovania stavieb (BIM) k najmenej pokročilým profesiám. Najvyššiu mieru využitia má vzduchotechnika s takmer 61 %, informovala Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI).

Elektro a zdravotechnika zaostávajú pre historické zvyklosti aj praktické limity. V 2D sa studená a teplá voda kreslia ako dve čiary vedľa seba, no v BIM musia byť rúry nad sebou ako v realite. V prieskume 31 % oslovených architektov uviedlo, že nedostatok BIM projektantov TZB brzdí celý projekt.

„Moderný pracovný postup v BIM stojí na jednotnom spôsobe práce, znovupoužiteľnej šablóne a inteligentných BIM prvkoch. TZB projektant si stiahne architektonický model, vytvorí priestory, prepojí ich s výpočtami a pomocou zásuvných modulov vloží späť reálne prvky s parametrami. Nasleduje automatická detekcia kolízií, ktorá nahrádza chaotické e-maily a snímky obrazovky,“ vysvetlil Lukáš Michalák, výskumný pracovník Katedry technických zariadení budov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (SvF STU). Automatizácia podľa neho nahradí desiatky hodín rutinných úloh, od generovania výkazov po kontrolu správnosti modelu.

Hoci BIM je inteligentný a vo forme 3D, realita stavby si stále pýta aj papierové výkresy. Kľúčovým výstupom je IFC - otvorený, softvérovo nezávislý dátový formát, ktorý načíta väčšina bežných BIM nástrojov. Podľa SKSI všetko smeruje k digitálnej dvojičke - modelu prepojenému s reálnymi prevádzkovými dátami zo senzorov a z technológií budovy, ktorý dokáže jej správanie merať a vyhodnocovať v reálnom čase. Pridaním prvkov umelej inteligencie je možné tieto dáta využiť napríklad na prediktívnu údržbu či optimalizáciu prevádzky. Keďže výrazná časť nákladov počas životného cyklu stavby pripadá na jej prevádzku, digitálna dvojička môže investorom priniesť citeľné úspory.

Prechod na nový pracovný postup sprevádza množstvo obáv. Prvý mýtus hovorí, že BIM je pomalší. „Áno, prvý menší projekt bude trvať dlhšie. Ale návratnosť je veľmi rýchla,“ uviedol Richard Varga z Katedry technológie stavieb SvF STU, ktorý zároveň zastupuje BIM asociáciu Slovensko. Druhý mýtus tvrdí, že BIM je len 3D model. „3D geometria je len vedľajší produkt. Reálnu hodnotu prinášajú dáta,“ ozrejmil. Tie umožňujú automatizáciu, kontrolu kvality, simulácie a inteligentné rozhodovanie.

Tretí mýtus sa týka strachu zo straty know-how. Projektanti sa obávajú, že roky skúseností z papiera sa v digitálnom prostredí stratia. BIM nevymazáva odborné znalosti, naopak, zvýrazňuje ich hodnotu, pretože umožňuje ich presnejšie a konzistentnejšie uplatnenie. Najväčšou chybou je prenášať staré 2D návyky do nového prostredia.

BIM stojí na troch vzájomne prepojených pilieroch - procesoch, technológiách a ľuďoch. Systém funguje len pri rovnováhe všetkých troch zložiek. „Bez vzdelaných odborníkov a podpory v zákonoch zostane akýkoľvek softvér nevyužitý,“ upozornil Tomáš Funtík zo Svf STU. Spoločné dátové prostredie je jediný zdroj pravdy pre všetkých účastníkov projektu, eliminuje chaos v dokumentoch, duplicitné verzie a nejasnosti v komunikácii.