Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Až 18 z 20 daňových kontrol, týkajúcich sa správne nastaveného transferového oceňovania, sa v prvých troch kvartáloch 2026 skončilo nálezom.
Autor TASR
Bratislava 2. novembra (TASR) - Rastúci význam transferového oceňovania potvrdzuje aj zameranie daňových kontrol. V súčasnosti je viac ako 60 % všetkých prebiehajúcich daňových kontrol zameraných práve na transferové oceňovanie. Upozornila na to Ulrika Gajdošová, daňová odborníčka v spoločnosti Forvis Mazars Slovensko.
Až 18 z 20 daňových kontrol, týkajúcich sa správne nastaveného transferového oceňovania, sa podľa nej v prvých troch kvartáloch 2026 skončilo nálezom. To znamená, že pochybenia sa zistili až u 90 % kontrolovaných firiem. Celková suma týchto nálezov dosiahla viac ako 52,4 milióna eur. „Transferové oceňovanie patrí medzi oblasti, ktorým správca dane pri daňových kontrolách venuje osobitnú pozornosť,“ spresnila Gajdošová.
Výsledok kontroly podľa nej pritom často nezávisí len od samotného nastavenia cien, ale aj od toho, ako je spoločnosť na kontrolu pripravená. „Napríklad, či má úplnú a aktuálnu dokumentáciu, či vie preukázať opodstatnenosť a prínos prijatých vnútroskupinových služieb, či dokáže správcovi dane včas predložiť požadované podklady a efektívne komunikovať a obhájiť nastavenie cien počas daňovej kontroly,“ vysvetlila Gajdošová.
Poznamenala, že transferové oceňovanie upravuje zákon o dani z príjmov a príslušné usmernenia. Jeho podstatou je stransparentniť proces stanovovania cien za tovary, služby, majetok alebo úvery pri obchodných transakciách medzi spriaznenými osobami. Ide nielen o osoby v príbuzenskom vzťahu, ale aj o ďalšie majetkové, personálne či inak prepojené osoby. Zabrániť sa tým má výhodnejšiemu stanoveniu cien v takomto vzťahu, prípadne umelému presúvaniu ziskov alebo nákladov medzi firmami resp. jednotlivými štátmi s cieľom vyhnúť sa riadnemu plateniu daní.
„Ak hodnota transakcie presiahne 10.000 eur, respektíve 50.000 eur v prípade finančných transakcií, musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu, teda za cenu, akú by si dohodli nezávislé strany. Zároveň však platí, že ani transakcie pod týmito limitmi nie sú automaticky mimo záujmu správcu dane. Samotná hodnota transakcie totiž nemusí odrážať jej skutočný ekonomický význam ani potenciálny dosah na základ dane, a preto môžu byť predmetom preverovania aj transakcie s nižšou hodnotou,“ uviedla Gajdošová.
Podčiarkla, že je dôležité rozlišovať medzi povinnosťou nastaviť transakcie v súlade s princípom nezávislého vzťahu a povinnosťou vypracovať transferovú dokumentáciu. Skutočnosť, že transakcia podlieha pravidlám transferového oceňovania, ešte automaticky neznamená vznik povinnosti vypracovať transferovú dokumentáciu. Napriek tomu význam transferového oceňovania z pohľadu daňovej kontroly naďalej rastie.
Dodala, že sa totiž rozširuje rozsah údajov vykazovaných k vnútroskupinovým transakciám v daňovom priznaní, čo dáva daňovým úradom lepší prehľad o rizikových oblastiach daňovníka. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že daňové kontroly budú cielene zamerané na prípady, pri ktorých správca dane predpokladá vyššiu šancu na zistenie nezrovnalostí, a tým aj potreba daňovníkov vedieť obhájiť nastavenie svojich cien.
Až 18 z 20 daňových kontrol, týkajúcich sa správne nastaveného transferového oceňovania, sa podľa nej v prvých troch kvartáloch 2026 skončilo nálezom. To znamená, že pochybenia sa zistili až u 90 % kontrolovaných firiem. Celková suma týchto nálezov dosiahla viac ako 52,4 milióna eur. „Transferové oceňovanie patrí medzi oblasti, ktorým správca dane pri daňových kontrolách venuje osobitnú pozornosť,“ spresnila Gajdošová.
Výsledok kontroly podľa nej pritom často nezávisí len od samotného nastavenia cien, ale aj od toho, ako je spoločnosť na kontrolu pripravená. „Napríklad, či má úplnú a aktuálnu dokumentáciu, či vie preukázať opodstatnenosť a prínos prijatých vnútroskupinových služieb, či dokáže správcovi dane včas predložiť požadované podklady a efektívne komunikovať a obhájiť nastavenie cien počas daňovej kontroly,“ vysvetlila Gajdošová.
Poznamenala, že transferové oceňovanie upravuje zákon o dani z príjmov a príslušné usmernenia. Jeho podstatou je stransparentniť proces stanovovania cien za tovary, služby, majetok alebo úvery pri obchodných transakciách medzi spriaznenými osobami. Ide nielen o osoby v príbuzenskom vzťahu, ale aj o ďalšie majetkové, personálne či inak prepojené osoby. Zabrániť sa tým má výhodnejšiemu stanoveniu cien v takomto vzťahu, prípadne umelému presúvaniu ziskov alebo nákladov medzi firmami resp. jednotlivými štátmi s cieľom vyhnúť sa riadnemu plateniu daní.
„Ak hodnota transakcie presiahne 10.000 eur, respektíve 50.000 eur v prípade finančných transakcií, musí byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu, teda za cenu, akú by si dohodli nezávislé strany. Zároveň však platí, že ani transakcie pod týmito limitmi nie sú automaticky mimo záujmu správcu dane. Samotná hodnota transakcie totiž nemusí odrážať jej skutočný ekonomický význam ani potenciálny dosah na základ dane, a preto môžu byť predmetom preverovania aj transakcie s nižšou hodnotou,“ uviedla Gajdošová.
Podčiarkla, že je dôležité rozlišovať medzi povinnosťou nastaviť transakcie v súlade s princípom nezávislého vzťahu a povinnosťou vypracovať transferovú dokumentáciu. Skutočnosť, že transakcia podlieha pravidlám transferového oceňovania, ešte automaticky neznamená vznik povinnosti vypracovať transferovú dokumentáciu. Napriek tomu význam transferového oceňovania z pohľadu daňovej kontroly naďalej rastie.
Dodala, že sa totiž rozširuje rozsah údajov vykazovaných k vnútroskupinovým transakciám v daňovom priznaní, čo dáva daňovým úradom lepší prehľad o rizikových oblastiach daňovníka. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že daňové kontroly budú cielene zamerané na prípady, pri ktorých správca dane predpokladá vyššiu šancu na zistenie nezrovnalostí, a tým aj potreba daňovníkov vedieť obhájiť nastavenie svojich cien.
