MS v hokeji 2026
Všetky správy
Európska únia zatiaľ problémy s dodávkami z krajín Blízkeho východu zvláda, keďže výpadok jej z veľkej časti kompenzujú dodávky z USA a Nigérie.
Autor TASR
Brusel 5. júna (TASR) - Európska únia zatiaľ nezaznamenala signály, ktoré by naznačovali nedostatok leteckého paliva na európskom kontinente v nasledujúcich mesiacoch, aj keď vysoké ceny nútia aerolínie rušiť neekonomické lety. Povedal to v rozhovore pre agentúru Reuters komisár EÚ pre dopravu Apostolos Tzitzikostas.
Hormuzský prieliv, kľúčová transportná trasa, ktorou sa prepravuje približne pätina svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), je už tri mesiace z veľkej časti zablokovaný, pričom dostať sa cez prieliv sa podarilo iba malému počtu plavidiel. Hormuzský prieliv zablokoval Irán po tom, ako ho 28. februára napadli Spojené štáty a Izrael. Dodávky na svetové trhy sa tak zredukovali zhruba o 14 miliónov barelov denne (1 barel = 159 litrov), čo predstavuje približne 14 % celosvetového dopytu.
Európska únia zatiaľ problémy s dodávkami z krajín Blízkeho východu zvláda, keďže výpadok jej z veľkej časti kompenzujú dodávky z USA a Nigérie. „Momentálne problémy s nedostatkom leteckého paliva v Európe nemáme. A zatiaľ sme nezaznamenali ani žiadne signály, ktoré by naznačovali jeho nedostatok v nasledujúcom období,“ povedal Tzitzikostas. Dodal však, že v prípade akýchkoľvek ťažkostí najväčšie riziko hrozí regionálnym letiskám.
Najväčšie obavy vyvoláva rast cien pohonných látok. Medzinárodné združenie leteckých dopravcov (IATA) v tejto súvislosti uviedlo, že náklady na letecké palivo predstavujú zhruba 25 % až 30 % z prevádzkových nákladov aerolínií. „Aj preto sme svedkami toho, že niektoré letecké spoločnosti sa rozhodli zrušiť lety, ktoré sú ekonomicky nevýhodné,“ dodal komisár.
V najbližších mesiacoch cestujúci pravdepodobne ešte nepocítia plné dôsledky rastu cien pohonných látok v cenách leteniek. Udiať by sa tak malo najskôr koncom roka, prípadne na budúci rok, keď hedžing proti rastu cien paliva vyprší. Podľa Tzitzikostasa je však situácia pri jednotlivých leteckých spoločnostiach odlišná.
Komisár zároveň upozornil, že situácia bude „veľmi zložitá“, ak dodávky z krajín Blízkeho východu zostanú zablokované dlhší čas. „Je nesmierne dôležité, aby sa vojna skončila a Hormuzský prieliv sa otvoril čo najskôr,“ povedal a dodal, že v prípade takéhoto rizika je Európa pripravená uvoľniť ďalšie ropné rezervy.
Teherán a Washington rokujú o ukončení vojny od apríla, keď sa dohodli na prímerí. Veľký pokrok v rokovaniach však zatiaľ nedosiahli a aj prímerie je opakovane porušované. Nemenované zdroje pre agentúru Reuters tento týždeň uviedli, že aj keď sa dohodu podarí dosiahnuť, je pravdepodobné, že bude iba dočasná a Hormuzský prieliv zostane pod kontrolou Iránu.
Okrem leteckej dopravy môže pokračovanie konfliktu zasiahnuť globálnu ekonomiku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozornila, že takýto vývoj môže výrazne spomaliť tempo rastu svetového hospodárstva, a to až na úroveň z obdobia svetovej finančnej krízy v rokoch 2008 - 2009 či pandémie COVID-19. S tým súhlasí aj Tzitzikostas. „Nie je to iba problém leteckého paliva či iných palív. Nie je vylúčená ani globálna recesia,“ dodal.
Hormuzský prieliv, kľúčová transportná trasa, ktorou sa prepravuje približne pätina svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), je už tri mesiace z veľkej časti zablokovaný, pričom dostať sa cez prieliv sa podarilo iba malému počtu plavidiel. Hormuzský prieliv zablokoval Irán po tom, ako ho 28. februára napadli Spojené štáty a Izrael. Dodávky na svetové trhy sa tak zredukovali zhruba o 14 miliónov barelov denne (1 barel = 159 litrov), čo predstavuje približne 14 % celosvetového dopytu.
Európska únia zatiaľ problémy s dodávkami z krajín Blízkeho východu zvláda, keďže výpadok jej z veľkej časti kompenzujú dodávky z USA a Nigérie. „Momentálne problémy s nedostatkom leteckého paliva v Európe nemáme. A zatiaľ sme nezaznamenali ani žiadne signály, ktoré by naznačovali jeho nedostatok v nasledujúcom období,“ povedal Tzitzikostas. Dodal však, že v prípade akýchkoľvek ťažkostí najväčšie riziko hrozí regionálnym letiskám.
Najväčšie obavy vyvoláva rast cien pohonných látok. Medzinárodné združenie leteckých dopravcov (IATA) v tejto súvislosti uviedlo, že náklady na letecké palivo predstavujú zhruba 25 % až 30 % z prevádzkových nákladov aerolínií. „Aj preto sme svedkami toho, že niektoré letecké spoločnosti sa rozhodli zrušiť lety, ktoré sú ekonomicky nevýhodné,“ dodal komisár.
V najbližších mesiacoch cestujúci pravdepodobne ešte nepocítia plné dôsledky rastu cien pohonných látok v cenách leteniek. Udiať by sa tak malo najskôr koncom roka, prípadne na budúci rok, keď hedžing proti rastu cien paliva vyprší. Podľa Tzitzikostasa je však situácia pri jednotlivých leteckých spoločnostiach odlišná.
Komisár zároveň upozornil, že situácia bude „veľmi zložitá“, ak dodávky z krajín Blízkeho východu zostanú zablokované dlhší čas. „Je nesmierne dôležité, aby sa vojna skončila a Hormuzský prieliv sa otvoril čo najskôr,“ povedal a dodal, že v prípade takéhoto rizika je Európa pripravená uvoľniť ďalšie ropné rezervy.
Teherán a Washington rokujú o ukončení vojny od apríla, keď sa dohodli na prímerí. Veľký pokrok v rokovaniach však zatiaľ nedosiahli a aj prímerie je opakovane porušované. Nemenované zdroje pre agentúru Reuters tento týždeň uviedli, že aj keď sa dohodu podarí dosiahnuť, je pravdepodobné, že bude iba dočasná a Hormuzský prieliv zostane pod kontrolou Iránu.
Okrem leteckej dopravy môže pokračovanie konfliktu zasiahnuť globálnu ekonomiku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozornila, že takýto vývoj môže výrazne spomaliť tempo rastu svetového hospodárstva, a to až na úroveň z obdobia svetovej finančnej krízy v rokoch 2008 - 2009 či pandémie COVID-19. S tým súhlasí aj Tzitzikostas. „Nie je to iba problém leteckého paliva či iných palív. Nie je vylúčená ani globálna recesia,“ dodal.
