Bratislava 6. januára (TASR) - V roku 2026 čakajú producentov a spracovateľov hydinového mäsa a vajec viaceré výzvy, a to najmä uplatňovanie prísnych pravidiel tzv. biosecurity v chovoch hydiny na zamedzenie výskytu vtáčej chrípky a ďalších chorôb hydiny, ako aj potreba úpravy aspoň 15 % chovov z klietkových na alternatívne spôsoby chovu cez projekty financované z prostriedkov Európskej únie (EÚ). Uviedol to pre TASR riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár pri plánoch hydinárskeho odvetvia na rok 2026.

„Výzvou je potreba investícií na výstavbu nových hál a fariem na chov nosníc, ako aj na odchov mládok cez projekty z prostriedkov EÚ. Cieľom je opätovné zvyšovanie sebestačnosti SR v produkcii konzumných vajec. Rekonštrukcie a modernizácie fariem sú potrebné pre rozmnožovacie chovy a výkrm hydiny,“ priblížil.

Spotrebitelia musia podľa neho počítať s faktom, že priemerná spotrebiteľská cena vajec bude vyššia. „Dôvodom je, že viaceré zahraničné obchodné reťazce avizovali, že od 1. januára 2026 nebudú predávať vajcia z klietkových chovov. Výrobné náklady na produkciu vajec z podstielkových a voľnovýbehových chovov sú vyššie z dôvodu nižšej produkcie vajec a vyšších nákladov, najmä na ľudskú prácu,“ dodal riaditeľ ÚHS. Rizikom pre sebestačnosť je podľa neho nárast dovozu vajec z EÚ, ale aj z tretích krajín.