Bratislava 21. decembra (Teraz.sk) – S tímom UNIQA sa stretávame vo vysoko reprezentatívnom klubovom prostredí, napriek tomu však nepôsobia strojene. Sú uvoľnení a rýchlo si získajú našu dôveru. Nakoniec, to je ich práca. Dôvera ľudí je v poisťovníctve najväčšou devízou.

Našou prácou je sprostredkovávanie zaujímavých príbehov a dnes máme možnosť urobiť rozhovor s človekom, ktorý zažil zakladanie spoločnosti na zelenej lúke počas divokých 90. rokov, aj ťažké skúšky poisťovákov počas katastrofálnych povodní. Otvorenie trhov v dôsledku demonopolizácie, aj dnešné technologické výzvy, dvadsaťročie poisťovníctva v jednom príbehu.

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ UNIQA poisťovňa Česká republika a zároveň predseda predstavenstva a generálny riaditeľ UNIQA poisťovňa Slovenská republika, Ing. Martin Žáček, Csc.


V dorasteneckom veku ste sa špičkovo venovali ľahkej atletike, dnes, po impozantnej kariére, špičkovo poisťovníctvu. Vytvára vrcholový šport v mladosti osobnostné nastavenia, ktoré potom môže človek využiť v iných oblastiach, vo vede a v biznise?

Určite áno. Povedal by som, že ide o to mať disciplínu, vytrvalosť a chuť vyhrávať. A ešte by som dodal, že aj v športe hrá obrovskú úlohu fair - play. Táto kombinácia ma sprevádza celý život. Ak niečo robím, chcem to dotiahnuť do konca. V tom, čo robím, chcem byť úspešný a chcem si pri tom zachovať tvár a korektnú komunikačnú platformu s partnermi, s ktorými sa stretávam.

Prečo ste sa venovali práve ľahkej atletike a desaťboju? To bola náhoda?

Desaťboj som robil neskôr, na vrcholovej úrovni som ako dorastenec behal. Nechcem povedať, že som sa k atletike dostal náhodou, ale ako osemročného chlapca ma dali rodičia do Klokánka, čo bola športová prípravka vo vtedajšej telovýchovnej jednote Bohemians. V priebehu dvoch rokov sme mali možnosť každý mesiac spoznať iný šport. Bola tam kanoistika, veslovanie, plávanie, basketbal, volejbal, pozemný hokej, gymnastika, ale aj ľahká atletika. A práve ľahká atletika ma oslovila.

Bol som vždy živé dieťa, rád som behal. Atletika mala pre mňa vždy zvláštne príťažlivé kúzlo. Atletika je individuálny šport, musel som sa spoľahnúť sám na seba. Takže aj keď som ochutnal celú plejádu športov a mám mnohé športy dodnes rád, napríklad si občas idem zahrať volejbal alebo tenis, tak som ostal pri atletike.

Foto: Archív M. Žáčka

Aké trate ste behávali a čo považujete za svoj najväčší športový úspech?

Bol som stredotratiar, behal som 800, 1500 metrov, ale aj 1500 metrov cez prekážky. Stal som sa majstrom republiky v skupinových súťažiach. Za najväčší úspech tej doby by som považoval, že sa mi podarilo vyhrať Veľkú kunratickú. To je v Prahe obrovský masový beh, chodí tam niekoľko tisíc účastníkov. Takže asi tieto dve veci.



Život vás nezaviedol k poisťovníctvu priamo, vyštudovali ste jadrovú a fyzikálne – inžiniersku fakultu Českého vysokého učení technického, Akému oboru ste sa venovali vtedy?

Na vysokej škole som sa v rámci tejto fakulty venoval odboru materiálového inžinierstva. Už v priebehu 4. a 5. ročníka som sa venoval biomechanike, čo je veda na hranici medzi medicínou a materiálovým inžinierstvom. Participoval som na skúmaní materiálov, ktoré sa používali na umelé cievne náhrady, problematiku prúdenia krvi v zúžených oblastiach, elastické vlastnosti materiálu a numerické simulovanie. Bola to nesmierne zaujímavá oblasť, ktorá bola v tom čase vo veľkom vývoji, prechádzala mnohými zmenami a musím povedať, že je to oblasť, ktorá mi je stále veľmi blízka.

V tejto oblasti ste získali aj vedeckú hodnosť CSc. Zdalo sa, že vaša životná dráha je jasne určená a že ňou bude veda. Ale nakoniec to bolo inak. Kedy sa to zmenilo, kedy ste začali smerovať k poisťovníctvu?

Niekedy sa v živote udejú veci, ktoré sú tak trochu dielom náhody. V roku 1993 som pracoval vo Veľkej Británii na Univerzite v Liverpoole ale koncom roka roku som sa z rodinných dôvodov rozhodol vrátiť natrvalo do Českej republiky. Vtedy som hľadal novú výzvu. Mal som obrovské šťastie, že som stretol svojho budúceho šéfa Mareka Venutu, ktorý krátko predtým, v polovici roku 1993, založil v Čechách ako zástupca UNIQA novú poisťovňu na zelenej lúke. Vtedy ma svojou charizmou k tomu pritiahol. Dokázal mi predať svoju víziu, ako, prečo a čo chce dosiahnuť a ja som sa rozhodol, že mu s napĺňaním tejto vízie pomôžem.



To bola pomerne divoká doba obrovských zmien. Na prvý pohľad by sa zdalo, že pán Venuta mohol hľadať do tímu skôr nejakých finančných žralokov. Namiesto toho sa rozhodol pre inteligentného človeka, vedca, aj keď z iného odboru... Prečo?

Tá doba bola zaujímavá tým, že sa veľa vecí menilo. Predtým, za socializmu, tu boli dve poisťovne, česká a slovenská, a naraz začali vznikať poisťovne ako huby po daždi. Všetci potrebovali kvalifikovaných ľudí v určitých oblastiach, ale takíto ľudia neboli k dispozícii. Vtedy veľa ľudí menilo svoje zamestnanie, prechádzalo “čiastočnou rekvalifikáciou“. Ovládal som matematiku, štatistiku a mojou výzvou bolo pustiť sa do budovania controllingu. Controlling bolo slovo, ktoré kolegovia v poisťovni vtedy vôbec nepoznali. Mysleli si, že sa jedná o vnútornú kontrolu. A nebolo to tak, ide vlastne o finančné riadenie spoločnosti. Takže, to bola pre mňa výzva, bolo to niečo nové a odborníci na túto oblasť vtedy k dispozícii neboli. O rok neskôr som už prednášal na controllingovej konferencii ďalším potenciálnym adeptom v tomto odbore a zoznamoval ich s tým, o čom to je.

Foto: Archív M.Žáčka

V Čechách aj na Slovensku v tom čase nesmierne chýbalo západné know – how prakticky vo všetkých oblastiach biznisu. Podniky sa transformovali zo socialistických modelov výroby a predaja na trhové, čo však často nezvládali a krachovali. Namiesto nich postupne prichádzali investori zo Západu. Ako ste sa do tohto prúdu zmeny zapojili vy? Keby ste mali pomenovať základné rozdiely povedzme v uvažovaní expertov na poisťovníctvo v Nemecku a Švajčiarsku v tom čase a československou praxou, ktoré by to boli?

Výhoda doby po revolúcii bola, že ľudia na západe boli komunikačne otvorení a pripravení pomôcť. Mal som to šťastie, že okrem absolvovania kurzu našej materskej spoločnosti, som mohol stráviť istý čas v mníchovskej a švajčiarskej zaisťovni, čo sú najväčšie zaisťovacie spoločnosti vo svete. Vtedy, začiatkom 90. rokov, poskytovali obrovské množstvo know-how ľuďom z bývalého východného bloku.

Len pre objasnenie, štandardné poisťovne sa poisťujú u zaisťovní pre prípad veľkých či katastrofických udalostí - ak by nastali, aby boli schopné dostáť svojim záväzkom. Takže vzťah poistenia je vzťah medzi klientom a poisťovňou, ale poisťovňa sa sama ešte zaisťuje ďalej pre prípad veľkých individuálnych škôd alebo veľkých katastrofických udalostí.

Zrejme aj v ich záujme bolo, aby ľudia u nás boli kvalifikovaní. V opačnom prípade to môže v konečnom dôsledku spôsobiť škody najprv v poisťovni tu, ale následne aj v zaisťovni...

To ste povedali veľmi presne. Spomínam si na množstvo rokovaní, ktoré sme v tej dobe so zaisťovateľmi viedli. Veľmi živo sme diskutovali, prečo napríklad chceme vstúpiť práve do istého segmentu poistenia, prečo si myslíme, že to dáva zmysel. Práve preto, že oni preberali časť rizika a museli si byť istí tým, že vedia, do akého rizika idú.


Keby ste mali pomenovať základné princípy, ktoré sa vtedy zavádzali, ktoré vtedy prichádzali k nám, ktoré by to boli?

To, čo od nich prichádzalo, bolo z veľkej časti know-how v oblastiach, v ktorej u nás na trhoch chýbalo. U nás boli experti, boli dobrí poisťováci, ale v tej dobe, počas socializmu, sme trpeli tým, že produktová ponuka bola svojim spôsobom obmedzená. A na druhej strane sme boli výrazne zviazaní legislatívou. Pretože legislatíva v poistení vtedy neodpovedala potrebám moderného poistenia.

Boli sme socialistickým štátom, v ktorom poisťovne fungovali, ale špecifická legislatíva, napríklad na povinné zákonné poistenie nebola. Vtedy sme všetci platili 140 korún za poistenie, poisťovňa vyplácala škody, ale netvorili sa žiadne rezervy. Dalo by sa povedať, že to bolo také „prietokové hospodárenie“. Chýbali základné veci, ktoré sa potom v priebehu rokov a v podstate aj za pomoci zahraničných partnerov transponovali do novej legislatívy.


Pôsobíte v spoločnosti UNIQA, ktorá na našom trhu pôsobí od začiatku deväťdesiatych rokov, vtedy ešte pod názvom Otčina. Kde bolo ťažisko ponuky tejto spoločnosti v tom čase?

Začiatkom 90. rokov sme tu na Slovensku mali ťažisko v retailovom poistení, v poistení domácností, rodinných domov, ale boli sme pomerne veľmi silní aj v poľnohospodárskom poistení. Našim akcionárom bola druhá najväčšia rakúska poisťovňa, ktorá mala spoluakcionárov poľnohospodárske družstvá na Slovensku. Orientovali sme sa na poľnohospodárske poistenie, ale čím ďalej tým viac sme sa snažili prinášať dodatočné produkty.

Významným bol vstup do poistenia motorových vozidiel; havarijného poistenia. Demonopolizácia povinného zákonného poistenia (PZP) prišla ešte o pár rokov neskôr, tak sme vstúpili do havarijného poistenia skôr ako do poistenia PZP. A potom sme vstupovali aj do poistenia osôb. Do životného poistenia, klasického úrazového poistenia, cestovného poistenia, ktoré začalo byť veľmi dôležitou zložkou nášho biznisu.




V roku 1997 ste sa stali podpredsedom predstavenstva UNIQA a v roku 2008 predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti UNIQA poisťovňa Česká republika. Aká bola vaša stratégia počas týchto deviatich rokov a čo sa zmenilo, keď ste sa stali generálnym riaditeľom českej UNIQA?

V tom čase som pôsobil ako finančný riaditeľ, ako podpredseda predstavenstva som mal na starosti financie celej poisťovne. Mojou principiálnou úlohou bolo udržať ziskovosť a dlhodobé fungovanie a hospodárenie spoločnosti. Znamená to permanentnú prácu nad optimalizáciou nákladov, dohľad nad kvalitou práce s technickými rezervami, nad prácou so správou aktív, ktoré sú v poisťovni nesmierne dôležitou súčasťou.

Poisťovňa ako taká je inštitucionálnym investorom, pretože spravuje prostriedky svojich klientov a musí ch spravovať zodpovedne. Pre mňa bolo vtedy kľúčové, že už od samého začiatku sme mali jasnú víziu dlhodobého pôsobenia na poistnom trhu. Pretože to je niečo, čo tvorí dôvod, prečo vlastne poisťovňa funguje. Poisťovňa nie je inštitúcia, ktorá by bola založená za účelom generovania krátkodobého zisku. Poisťovňa je inštitúcia, ktorá je založená na tom, aby svojim naturelom bola schopná v nasledujúcich rokoch aj desaťročiach zabezpečovať záväzky, ktoré na seba vzala.

Hlavný rozdiel medzi plánom a jeho realizáciou je, že medzi týmito dvoma pólmi je obrovské množstvo úsilia. Čo bolo to kľúčové, čo vám potvrdilo, že vaša vízia z týchto rokov bola správna?

JJa som už do poisťovne nastupoval vďaka tomu, že ma svojou víziou zaujal môj vtedajší budúci generálny riaditeľ, pán Marek Venuta. On bol tým, kto na začiatku víziu koncipoval a ja som mal to obrovské šťastie, že som mu mohol stáť po boku a vlastne sme túto víziu spoločne napĺňali.

Prvý okamih, kedy som si uvedomil, že fungujeme správne, tak ako máme, bol v roku 1997, kedy prišli prvé obrovské povodne. Vtedy v Českej republike, na Morave, nastala kalamitná udalosť a my sme prvýkrát v našej krátkej českej histórii poisťovne stáli pred tým, ako sa vyrovnať s touto udalosťou, s touto obrovskou tragédiou pre veľa ľudí. Bol som vtedy hrdý na to, že naši ľudia skutočne ukázali, že vieme, a že naši klienti mohli povedať, že boli dobre poistení. To bol prvý základný kameň.

Druhý základný kameň bol v roku 2000 pri demonopolizácii PZP, kedy sme mali príležitosť osloviť veľkú časť obyvateľstva. Rozbehla sa veľká časť trhu a bolo potrebné ukázať, že sme schopní obyvateľstvo osloviť a vysvetliť, prečo je dobré mať poistenie práve v poisťovni UNIQA.

A potom, rovnako ako v roku 1997, sme boli konfrontovaní s obrovskými povodňami v roku 2002. Boli najväčšie v novodobej histórii Českej republiky. České poisťovníctvo zaplatilo 35 miliárd korún pri celkových škodách vo výške približne 60 miliárd korún, čiže prispelo viac ako polovicou k obnove všetkých škôd. Celé poisťovníctvo jednoznačne ukázalo dôvod svojej existencie a ja som bol opäť veľmi rád, že sme obstáli vo všetkých svojich záväzkoch rýchlo a korektne prispeli našim klientom k obnove ich domovov alebo podnikov k tomu, aby mohli znovu naštartovať výrobu.

Foto: TASR/AP

Tragédia týchto povodní bola obrovská a spustila vtedy veľkú vlnu solidarity aj na Slovensku, organizovali sa tu rôzne zbierky na pomoc ľuďom zo zatopených oblastí...

Ja som bol v tom čase z pozície finančného riaditeľa v kontakte s mojimi slovenskými kolegami poisťovne UNIQA. Vtedy nám prišli pomôcť technici zo slovenskej UNIQA a pomáhali obchádzať, robiť obhliadky škôd, a naceňovať. My sme si to veľmi vážili a veľmi ma potešilo, že keď sa kolegovia vrátili domov, tak dokonca urobili medzi zamestnancami UNIQA zbierku pre jednu rodinu, ktorá bohužiaľ nebola dostatočne poistená, aby sme im mohli pomôcť vyrovnať ich ujmu. Obrovská solidarita, ktorá bola v kolegoch zo Slovenska, je niečo, na čo sme v Čechách nikdy nezabudli.

Foto: TASR/AP

Postupne ste sa stali členom prezídia Českej asociácie poisťovní, členom správnej rady Českej kancelárie poisťovateľov, boli ste zvolený Poisťovákom roka v súťaži Banka roka 2012... Sú to udalosti, ktoré patria ku kariére špičkového manažéra? Vážite si niektorú z nich viac, ako iné?

Byť členom prezídia asociácie buď českých alebo slovenských poisťovní a rovnako tak správnej rady českej alebo slovenskej kancelárie poisťovateľov, to sú funkcie, ktoré patria k tomu, že ste súčasťou veľkej poisťovne. Svojim spôsobom je vašou povinnosťou a spoluzodpovednosťou pomôcť vytvárať prostredie, v ktorom sa poisťovne pohybujú spolu s ďalšími kolegami z týchto inštitúcií.

Ja si ale nesmierne vážim ocenenie Poisťovák roka. To je ocenenie, ktoré de facto funguje tak, že si každý rok 20 riaditeľov najväčších poisťovní na českom poistnom trhu vyberá zo svojho stredu niekoho, o kom si myslí, že v tom danom roku najviac prispel buď celému trhu alebo jeho spoločnosť dosiahla mimoriadne dobré výsledky. Bol som veľmi rád, lebo to dokázalo že sme naozaj s našou spoločnosťou v konzistentnom vývoji, ukázali sme, že máme dlhodobú víziu, ktorá sa postupne napĺňa a bolo to poďakovanie, ktoré si osobne vážim. A bolo to, samozrejme, poďakovanie celému tímu mojich spolupracovníkov ktorí poisťovňu a spoločnosť tvoria.



Veľké firmy niekedy presadzujú rotáciu manažérov, aby dosiahli vyššiu inovatívnosť a efektivitu. Vo vašom prípade to bolo inak, stali ste sa predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom UNIQA poisťovňa Slovenská republika, ale zároveň ste ostali lídrom českej UNIQA. Takýto súbeh funkcií je znakom veľkej dôvery. Ako s ňou naložíte?

Považujem to zo strany nášho akcionára za veľkú dôveru a pre mňa za česť. Jedným z dôvodov bolo to, že sme v Českej republike mali vynikajúce výsledky a veľmi dobrú pozíciu na trhu nielen z hľadiska hospodárskych výsledkov a z hľadiska finančných čísel, ale aj z hľadiska dobrého imidžu a fungovania firmy smerom dovnútra.
Možnosť ísť na Slovensko tak bola pre mňa prirodzená a mojou snahou je zúročiť to, že som tu získal tím skvelých ľudí, ktorý tu v minulých rokoch odvádzal výbornú prácu. Som presvedčený, že keď dáme „hlavy do kopy“, či už kolegovia zo Slovenska alebo kolegovia z Čiech, tak sme schopní sa významne vzájomne obohatiť. A práve tým, že sú si obidve krajiny veľmi blízke, sme schopní významným spôsobom generovať synergické efekty. Po roku na Slovensku môžem konštatovať, že tu mám tím skvelých ľudí, ktorí žijú svojou prácou a sú schopní realizovať veľké veci.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

V čom vidíte ťažisko spájania a vzájomnej podpory?

Ťažisko nie je v tom, aby sme obidve spoločnosti spojili. Spoločnosti budú fungovať nezávisle na sebe. Ale je tu obrovská možnosť pomôcť si procesne a technologicky. V dnešnej dobe sa poisťovne bez nových technológií nezaobídu a, samozrejme, principiálne procesy v obidvoch krajinách v našej poisťovni fungujú rovnako.
Rozhodne chceme dostať do povedomia jednu technologickú infraštruktúru. V prípadoch, ako napríklad pri povodniach v roku 2002, si úplne automatizovane pomáhať, či už dôjde k takýmto prípadom a problémovým udalostiam v jednej alebo druhej republike. To je segment, v ktorom vnímam, že je obrovský priestor.



Rozprávali sme sa o ťažisku ponuky UNIQA v roku 1997. V čom je to iné v roku 2014?

Celý poistný trh a, samozrejme, UNIQA, sa posunuli obrovsky. Tak ako v roku 1993 nemal mobilný telefón skoro nikto, dnes máme väčší počet telefónov, ako je obyvateľov. Rovnako tak sa zmenila produktová ponuka, ktorá logicky reaguje na tieto zmeny. Už som spomenul, že sme začali participovať na PZP, ktoré vtedy nebolo demonopolizované. Čo sa významne rozvinulo, sú produkty typu PPI - čo sú produkty, ktoré sú spojené s pokrytím rizík finančného charakteru. Napríklad, keď si klient vezme spotrebiteľský úver alebo hypotéku, poistenie v prípade, keď príde o zamestnanie, poistenie v prípade choroby, úrazu, keď nie je schopný chodiť do práce, ale má pravidelné výdavky, ktoré musí platiť. Toto je segment, ktorý sa významným spôsobom rozvinul.

Foto: TASR/Michal Svitok

Životné poistenie prešlo obrovským rozvojom. V polovici 90. rokov bolo v našich republikách naozaj v plienkach. V dnešnej dobe sa stáva čím ďalej tým viac bežnou súčasťou života. Samozrejme, má celu radu komponentov. Za ten kľúčový považujem klasické životné poistenie, to znamená poistenie pre prípad nepredvídateľných okolností, vážnej choroby, skutočne s obrovským množstvom pripoistení napríklad pre trvalú invaliditu alebo následky úrazov, kedy je klient konfrontovaný s tým, že sa mu zmení život, že si musí napríklad prestavať domácnosť na bezbariérovú. To sú produkty, ktoré sú dnes štandardom, ale pred dvadsiatimi rokmi na trhu úplne chýbali.

A čo sa rozvinulo za posledné roky, sú asistenčné služby. V polovici 90. rokov ešte o asistenčných službách nikto nič nevedel, prvá oblasť, kde sa začali presadzovať, bolo cestovné poistenie. Najmä poistenie cestovných nákladov, keď ste išli do zahraničia a mali ste úraz alebo ste ochoreli, tak ste zavolali asistenčnú službu. Ale v dnešnej dobe sa asistenčné služby rozšírili na PZP a havarijné poistenie. A sú aj štandardne súčasťou kvalitného poistenia domácnosti.

Jeden z najvýraznejších súčasných českých spisovateľov v dôsledku srdcovej príhody stratil na dlhý čas schopnosť písať, ktorou si predtým veľmi slušne zarábal. Vedel by sa u vás človek poistiť aj proti takémuto riziku?

Samozrejme, toto je štandardný typ rizika, kedy klient z nejakého dôvodu nie je schopný vykonávať prácu. Znamená to poistenie pre prípad pobytu v nemocnici, resp. poistenie choroby, kedy dostáva klient počas dohodnutej doby dennú dávku, ktorá mu kompenzuje rozdiel medzi štandardným príjmom a príjmom, ktorý má v čase choroby. Toto je niečo, čo je dnes nesmierne dôležitý segment.

Ja som si to svojím spôsobom prežil sám. Vlani na konci roku som mal úraz s achilovkou a musel som dva mesiace chodiť na barlách. Človek ostáva v podstate dva mesiace v neschopnosti a otázkou je, do akej miery majú naše rodiny rezervu, aby vykryli takéto dva mesiace alebo viac. V tomto prípade je práve to poistenie nesmierne dôležitou súčasťou.

Snažíte pomôcť svojim klientom nielen vtedy, keď sa im už stala nejaká nehoda, ale snažíte sa jej predísť tým, že ich upozorníte na riziko. To znamená, že klientovi napríklad príde na mobil sms, že došlo k povodni alebo niekde hrozí katastrofálna búrka, aby sa jej vyhol...

Práveže nie niekde. Práve tam, kde udá PSČ, kde býva, tam, kde mu môže hroziť nebezpečenstvo. Tam sme schopní upozorňovať veľmi presne o tom, so zodpovedajúcim predstihom, že sa naozaj blíži veľká zmena počasia, alebo veľký problém, veľké množstvo snehu, poľadovica, búrka, víchrica. Takže klient môže vopred urobiť určité opatrenia tak, aby eliminoval škody. Je to veľmi zaujímavý informačný nástroj. V dnešnej dobe máme veľa spokojných klientov, ktorí ho už využili.



Dôležitým trendom v celej spoločnosti, nie len v poisťovníctve, je internetizácia. Ako UNIQA zachytila trend ponuky on-line produktov?

Som veľkým fanúšikom nových technológií a v Českej republike sme boli prvou poisťovňou, ktorá umožnila on-line platby klientom. To bolo v roku 1999 takže už pred pätnástimi rokmi. Je to určite segment, ktorý má obrovskú perspektívu. Na druhej strane, poisťovníctvo je špecifické tým, že potrebuje pomerne veľkú dávku poradenstva. Sú komoditné produkty, typu PZP alebo cestovné poistenie, kde nie je žiadny problém v on-line predaji. Pretože PZP musí mať každý a cestovné poistenie je natoľko medializované, a všetci vieme, že ak ideme do cudziny, musíme to poistenie de facto mať... Takže to sú produkty, ktoré sa po internete dajú veľmi dobre predávať.

Naopak, špeciálne životné poistenie je segment, ktorý potrebuje veľmi dobré poradenstvo a tu si viem ťažko predstaviť priamy predaj cez internet. Pretože je potrebné urobiť finančnú analýzu klienta, je potrebné zanalyzovať všetky riziká, ktoré mu hrozia, či má hypotéku, akú má veľkú rodinu, aké má záväzky, ako má diverzifikované príjmy, takže tam je osobný kontakt a kvalitná analýza potrieb klienta skutočne zásadná. Takže moderné technológie – áno, on-line predaj, - áno.

UNIQA má v Českej republike veľké skúsenosti v tejto oblasti, pretože sme pred dvomi rokmi prevzali internetovú poisťovňu Direct, ktorá pôsobila na českom trhu päť rokov, ale za tých päť rokov sa im nepodarilo dosiahnuť takú veľkosť, aby boli profitabilní. Takže my sme im umožnili exit z trhov. A ukázali sme, že sme schopní integrovať inú poisťovňu do nášho portfólia.

Kde moderné technológie hrajú veľkú úlohu, je komunikácia s klientom a schopnosť klientovi jednoduchým spôsobom umožniť život s poisťovňou. My máme portál MyUNIQA, na ktorom sa naši klienti majú možnosť registrovať, a tento portál im umožňuje nielen náhľad na svoje poistné zmluvy vrátane všetkých detailov, ale umožňuje aj realizovať rad zmien a v neposlednom rade aj on-line zaplatiť poistné.


Ak by ste mali označiť jeden produkt vašej poisťovne, ktorý považujete za najdokonalejší, ktorý by to bol?

To by som asi nemohol zostať pri jednom produkte pod názvom „Domov & Šťastie“. Ale tu na Slovensku som nesmierne rád, že máme produkt poistenie domácnosti a nehnuteľnosti. Je to produkt, ktorý na slovenskom trhu využíva viac ako 100 tisíc domácností a je to produkt, ktorý je schopný poskytnúť komplexné krytie veľmi kvalitne, s nadštandardným rozsahom asistenčných služieb za férovú cenu.

Foto: TASR/Michal Svitok

Aké ďalšie ambície má človek, ktorý v poisťovníctve dosiahol takmer všetko, čo sa v Čechách a na Slovensku dosiahnuť dá?

Pre mňa bol výzvou príchod na Slovensko. Mojim cieľom je, aby sa naplnila vízia, ktorú mám, to znamená posilniť pozíciu značky UNIQA na Slovensku a rovnako tak aj v Českej republike. Aby sa mi podarilo realizovať synergické efekty a pritom si zachovať lokálny flair. To znamená byť tu na Slovensku tou poisťovňou, ktorá je skutočne kvalitná, ktorá je svojimi klientmi vnímaná ako dobrá poisťovňa, poisťovňa ich prvej voľby. Takže to je mojim cieľom na obdobie povedzme najbližších dvoch rokov. A musím sa priznať, mojim druhým cieľom, ale ten nesúvisí s poisťovníctvom, je mať trochu viac času pre rodinu a, samozrejme, pre seba. A potom budem premýšľať ďalej.