Bratislava 4. septembra (TASR) - Ochrana tradičných regionálnych produktov prostredníctvom zemepisných označení Európskej únie (EÚ) je príležitosťou nielen pre výrobcov, ale aj pre spotrebiteľov a regióny. Uviedol to v piatok v Bratislave na brífingu Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR jeho predseda Pavol Gregorčok po skončení dvojdňovej medzinárodnej konferencie „Na pôvode záleží 2026: Ochrana a rozvoj regionálnych produktov v Európe a vo svete“.

„Je to príležitosť (nielen) pre výrobcov, kedy majú možnosť sa stať členom, povedal by som to futbalovou terminológiou, Premier League. Je to jednak otázka kvality, kedy si takto označený výrobok spotrebiteľ kupuje a má záruku, že kupuje kvalitný výrobok. Druhá stránka je zachovanie tradičnej hodnoty. To je odkaz pre ďalšie generácie, že toto je cesta: zachovať pôvodné zloženie, pôvodnú receptúru a pôvodný výrobný postup pre budúcnosť,“ spresnil predseda ÚPV.

„Potrebujeme popularizovať chránené označenia - chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia, aby sme sa dostali na úroveň krajín ako je Francúzsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, kde je toto označovanie v povedomí spotrebiteľskej verejnosti ďaleko viac,“ podčiarkol Gregorčok.

Katarína Baráthová z DG AGRI doplnila, že Európska komisia (EK) a EÚ chránia zemepisné označenia už viac ako 30 rokov. „Počas tohto obdobia sme založili fungujúci systém pre ochranu zemepisných názvov pre poľnohospodárske výrobky, pre potravinárske výrobky, pre víno a pre destiláty. Počas tohto obdobia sme zaregistrovali viac ako 3700 názvov zemepisných označení. Slovenská republika má takýchto názvov zaregistrovaných 33,“ priblížila.

Poznamenala, že podstata registrácie produktu a jeho názvu ako zemepisného označenia spočíva v silnej právnej ochrane, ktorú systém zemepisných označení poskytuje. Vďaka tejto právnej ochrane sú výrobky chránené proti falšovaniu a proti zneužívaniu reputácie, ktoré tieto produkty majú. Zároveň je to dlhodobý záväzok EK chrániť tieto výrobky, ktoré prinášajú hodnotu do európskych regiónov, prispievajú k udržateľnosti zamestnanosti v regiónoch. A takisto prispievajú aj ku generovaniu ďalšej ekonomickej hodnoty, ktorá často vyplýva z ďalších činností, ktoré sa týkajú zemepisných označení.

Doplnila, že zemepisné označenia majú obrovský potenciál, ktorý zostáva mnohokrát ešte stále nevyužitý. „Mali sme možnosť rozprávať sa o využití tohto potenciálu v rámci vidieckeho turizmu. Mali sme možnosť hovoriť o potrebe väčšej podpory zo strany národných a regionálnych inštitúcií, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu pri úspechu a budovaní reputácie výrobkov ako silných značiek slovenských regiónov,“ dodala.

„Toto je aj záväzok Európskej komisie na nasledujúce roky - venovať ďalšiu pozornosť zemepisným označeniam. Tento záväzok bol potvrdený aj v dokumente o vízii o poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorý EÚ publikovala v roku 2025 a zaviazala sa k podpore a propagácii zemepisných označení,“ uzavrela Baráthová.