Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Výnos slovenského 10-ročného štátneho dlhopisu sa po tohtotýždňovej novej emisii pohybuje približne na úrovni 4,35 %, teda citeľne vyššie ako ešte pred mesiacom.
Autor TASR
Bratislava 26. septembra (TASR) - Úročenie štátnych dlhopisov vo svete v uplynulých mesiacoch rástlo a nie je dôvod, aby sa to v najbližšom období zmenilo. Trendu sa pritom nevyhlo ani Slovensko. Tento vývoj ovplyvňuje náklady financovania štátu, ale aj úročenie úverov, vrátane hypoték, ktoré môže ďalej rásť. Zhodli sa na tom analytici oslovení TASR.
Výnos slovenského 10-ročného štátneho dlhopisu sa po tohtotýždňovej novej emisii pohybuje približne na úrovni 4,35 %, teda citeľne vyššie ako ešte pred mesiacom, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. “Veľkú časť rastu výnosov vysvetľuje vývoj na globálnych trhoch. Nemecký 10-ročný výnos sa dostal približne k 3,6 %, takže slovenská riziková prirážka voči Nemecku je aktuálne okolo úrovne 75 bázických bodov a stále sa drží na relatívne stabilnej úrovni, hoci v najbližších týždňoch bude dôležité, aby sa mierne rastúci trend nepotvrdil,” zhodnotil.
Očakáva, že do konca roka zostanú výnosy dlhopisov zvýšené a volatilné. “V našom základnom scenári vidíme slovenský 10-ročný výnos okolo 4 %, teda o niečo nižšie ako dnes. Veľa však bude závisieť od cien energií, ďalšieho vývoja inflácie, očakávaní ďalších krokov Európskej centrálnej banky (ECB) a geopolitickej situácie,” priblížil Kočiš. Popri globálnych faktoroch môže slovenské výnosy podľa neho ovplyvňovať aj vývoj domácich verejných financií.
Do konca roka sa dá očakávať, že výnosy slovenských dlhopisov zostanú na vysokých úrovniach a návrat k jarným hodnotám pod 4 % nateraz nevyzerá reálne, predpokladá finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. “Rast úrokových sadzieb, ktoré investori v celej eurozóne vyžadujú pri nových dlhopisoch, je spôsobený obavami z inflácie a drahších energií a všeobecným očakávaním vyšších sadzieb,” vysvetlil.
Situáciu podľa neho zhoršuje aj rastúca konkurencia na dlhopisovom trhu. Štátom totiž v súboji o financie nekonkurujú iba iné vlády, ale čoraz viac aj nadnárodné firmy financujúce obrovské investície do umelej inteligencie (AI), dátových centier a energetiky. Ak teda investori dostávajú atraktívny výnos od týchto globálnych firiem, štáty musia tiež ponúknuť dostatočne zaujímavú cenu.
“Ak sa na dynamike vývoja z posledných týždňov nič nezmení, nedá sa vylúčiť, že výnos na slovenskom desaťročnom dlhopise sa bude koncom roka pohybovať na úrovni až 4,5 %. To sú skutočne vysoké sadzby, ktoré zásadne predražia dlhovú službu a zvýšia čiastky, ktoré Slovensko musí každý rok platiť len za úroky,” konštatoval Búlik.
Rast amerických vládnych dlhopisov taktiež tlačí na vyšší výnos tých európskych, upozornil analytik Finaxu Patrik Kindl. “Trhové očakávania hovoria ešte o minimálne jednom navýšení sadzieb ECB aj Fedu. To sa premietne aj do sadzieb na dlhopisoch. Očakávam teda, že sadzby ešte postupne vzrastú. Veľmi to však bude závisieť od situácie na Blízkom východe a vývoja inflácie,” avizoval.
Vyššie úročenie dlhopisov sa podľa neho v prvom rade premieta do nákladov financovania vlády, keďže musí za pôžičky platiť stále viac. Prejaví sa to však aj na trhu s hypotékami. “Po tretie sa súčasná situácia premietne do akciového trhu, keďže vyššie úrokové sadzby na vládnych dlhopisoch znamenajú nižšiu ochotu podstupovať vyššie riziko pri akciách. Navyše sa spoločnostiam predraží dlhové financovanie, čo bude ešte viac tlmiť expanzívnu aktivitu,” doplnil Kindl.
Pri bankových úrokoch je vplyv slovenských štátnych dlhopisov skôr nepriamy, zhodnotil Kočiš. “Pri hypotékach sú podstatnejšie najmä úrovne eurových swapových sadzieb, očakávania vývoja sadzieb ECB, náklady financovania bánk a konkurencia na trhu. Riziková prirážka štátu sa však môže prenášať do možností financovania sa domácich bank. Vyššia cena peňazí na finančných trhoch sa postupne premieta aj do úverových sadzieb,” vysvetlil. Očakáva, že priemerné sadzby nových hypotekárnych úverov na Slovensku sa budú ďalej posúvať smerom k úrovni 4 %.
Negatívny vývoj úročenia hypoték predpokladá aj Búlik. Poukázal na to, že trojročný eurový swap sa z minuloročných úrovní okolo 2 % dostal na takmer 3,6 %, čo je rast o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.). Priemerná sadzba slovenských hypoték s fixáciou tri roky sa však v rovnakom období zvýšila iba o 0,35 p. b., úvery tak rast ceny peňazí zatiaľ iba dobiehajú.
“Ako budú bankám postupne končiť lacnejšie zdroje financovania, neostane im nič iné ako súčasnú cenu peňazí vo väčšej miere preniesť do úrokov. Je preto úplne reálne, že už v priebehu dvoch až troch mesiacov sa priemerná sadzba nových hypoték dostane na úroveň 4 %. Ak pritom swapy zostanú dlhšie obdobie na dnešných úrovniach, zatiaľ nevidím dôvod, prečo by sa rast úrokov hypoték mal zastaviť na štyroch percentách,” konštatoval analytik.
Rast sa podľa neho nevyhne ani podnikateľským úverom, čo považuje za osobitne problematické pre slovenskú ekonomiku. Priemerné úročenie nových úverov podnikom dosiahlo v júli 4,6 % a pri súčasnom raste trhových sadzieb a drahšom financovaní bánk očakáva Búlik v najbližších mesiacoch ďalší posun k hranici 5 %.
Výnos slovenského 10-ročného štátneho dlhopisu sa po tohtotýždňovej novej emisii pohybuje približne na úrovni 4,35 %, teda citeľne vyššie ako ešte pred mesiacom, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. “Veľkú časť rastu výnosov vysvetľuje vývoj na globálnych trhoch. Nemecký 10-ročný výnos sa dostal približne k 3,6 %, takže slovenská riziková prirážka voči Nemecku je aktuálne okolo úrovne 75 bázických bodov a stále sa drží na relatívne stabilnej úrovni, hoci v najbližších týždňoch bude dôležité, aby sa mierne rastúci trend nepotvrdil,” zhodnotil.
Očakáva, že do konca roka zostanú výnosy dlhopisov zvýšené a volatilné. “V našom základnom scenári vidíme slovenský 10-ročný výnos okolo 4 %, teda o niečo nižšie ako dnes. Veľa však bude závisieť od cien energií, ďalšieho vývoja inflácie, očakávaní ďalších krokov Európskej centrálnej banky (ECB) a geopolitickej situácie,” priblížil Kočiš. Popri globálnych faktoroch môže slovenské výnosy podľa neho ovplyvňovať aj vývoj domácich verejných financií.
Do konca roka sa dá očakávať, že výnosy slovenských dlhopisov zostanú na vysokých úrovniach a návrat k jarným hodnotám pod 4 % nateraz nevyzerá reálne, predpokladá finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. “Rast úrokových sadzieb, ktoré investori v celej eurozóne vyžadujú pri nových dlhopisoch, je spôsobený obavami z inflácie a drahších energií a všeobecným očakávaním vyšších sadzieb,” vysvetlil.
Situáciu podľa neho zhoršuje aj rastúca konkurencia na dlhopisovom trhu. Štátom totiž v súboji o financie nekonkurujú iba iné vlády, ale čoraz viac aj nadnárodné firmy financujúce obrovské investície do umelej inteligencie (AI), dátových centier a energetiky. Ak teda investori dostávajú atraktívny výnos od týchto globálnych firiem, štáty musia tiež ponúknuť dostatočne zaujímavú cenu.
“Ak sa na dynamike vývoja z posledných týždňov nič nezmení, nedá sa vylúčiť, že výnos na slovenskom desaťročnom dlhopise sa bude koncom roka pohybovať na úrovni až 4,5 %. To sú skutočne vysoké sadzby, ktoré zásadne predražia dlhovú službu a zvýšia čiastky, ktoré Slovensko musí každý rok platiť len za úroky,” konštatoval Búlik.
Rast amerických vládnych dlhopisov taktiež tlačí na vyšší výnos tých európskych, upozornil analytik Finaxu Patrik Kindl. “Trhové očakávania hovoria ešte o minimálne jednom navýšení sadzieb ECB aj Fedu. To sa premietne aj do sadzieb na dlhopisoch. Očakávam teda, že sadzby ešte postupne vzrastú. Veľmi to však bude závisieť od situácie na Blízkom východe a vývoja inflácie,” avizoval.
Vyššie úročenie dlhopisov sa podľa neho v prvom rade premieta do nákladov financovania vlády, keďže musí za pôžičky platiť stále viac. Prejaví sa to však aj na trhu s hypotékami. “Po tretie sa súčasná situácia premietne do akciového trhu, keďže vyššie úrokové sadzby na vládnych dlhopisoch znamenajú nižšiu ochotu podstupovať vyššie riziko pri akciách. Navyše sa spoločnostiam predraží dlhové financovanie, čo bude ešte viac tlmiť expanzívnu aktivitu,” doplnil Kindl.
Pri bankových úrokoch je vplyv slovenských štátnych dlhopisov skôr nepriamy, zhodnotil Kočiš. “Pri hypotékach sú podstatnejšie najmä úrovne eurových swapových sadzieb, očakávania vývoja sadzieb ECB, náklady financovania bánk a konkurencia na trhu. Riziková prirážka štátu sa však môže prenášať do možností financovania sa domácich bank. Vyššia cena peňazí na finančných trhoch sa postupne premieta aj do úverových sadzieb,” vysvetlil. Očakáva, že priemerné sadzby nových hypotekárnych úverov na Slovensku sa budú ďalej posúvať smerom k úrovni 4 %.
Negatívny vývoj úročenia hypoték predpokladá aj Búlik. Poukázal na to, že trojročný eurový swap sa z minuloročných úrovní okolo 2 % dostal na takmer 3,6 %, čo je rast o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.). Priemerná sadzba slovenských hypoték s fixáciou tri roky sa však v rovnakom období zvýšila iba o 0,35 p. b., úvery tak rast ceny peňazí zatiaľ iba dobiehajú.
“Ako budú bankám postupne končiť lacnejšie zdroje financovania, neostane im nič iné ako súčasnú cenu peňazí vo väčšej miere preniesť do úrokov. Je preto úplne reálne, že už v priebehu dvoch až troch mesiacov sa priemerná sadzba nových hypoték dostane na úroveň 4 %. Ak pritom swapy zostanú dlhšie obdobie na dnešných úrovniach, zatiaľ nevidím dôvod, prečo by sa rast úrokov hypoték mal zastaviť na štyroch percentách,” konštatoval analytik.
Rast sa podľa neho nevyhne ani podnikateľským úverom, čo považuje za osobitne problematické pre slovenskú ekonomiku. Priemerné úročenie nových úverov podnikom dosiahlo v júli 4,6 % a pri súčasnom raste trhových sadzieb a drahšom financovaní bánk očakáva Búlik v najbližších mesiacoch ďalší posun k hranici 5 %.
