FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Holjenčík na stretnutí zdôraznil, že EÚ musí rátať s tým, že zameranie slovenského energetického mixu je primárne na jadro a tomuto zdroju zároveň treba uznať aj jeho nízkouhlíkový prínos.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 7. novembra (TASR) - Slovensko chce byť aktívnym partnerom Bruselu, ale zároveň si musí chrániť aj svoje záujmy. Zdôraznil to predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík, ktorý o kľúčových energetických témach v stredu (5. 11.) rokoval v Bruseli s Lukaszom Kolinskim (DG ENER) a Annou Vezyroglou (DG ENEST). O rokovaní informoval Radoslav Igaz, hovorca ÚRSO.
„Na stretnutí bolo jasne zdôraznené, že Slovensko chce byť aktívnym partnerom Bruselu v transformácii, no zároveň musíme chrániť svoju priemyselnú stabilitu,“ priblížil Holjenčík.
Rokovanie s Lukaszom Kolinskim, riaditeľom pre zelenú transformáciu a integráciu energetických systémov, sa podľa Igaza zameralo na tri hlavné oblasti, a to podporu energeticky náročných podnikov, budúcnosť plynárenského sektora a integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Holjenčík na stretnutí zdôraznil, že EÚ musí rátať s tým, že zameranie slovenského energetického mixu je primárne na jadro a tomuto zdroju zároveň treba uznať aj jeho nízkouhlíkový prínos. „Slovenská republika väčšinu elektriny vyrába z jadrových zdrojov (približne 65 %). V blízkej budúcnosti sa zároveň plánuje pripojenie ďalšieho jadrového bloku v Mochovciach, čím sa ďalej pozitívne posilní náš nízkouhlíkový energetický mix,“ zdôraznil Holjenčík.
Predseda ÚRSO zároveň vyjadril nepochopenie nad negatívnym postojom Európskej komisie (EK) k plánovanej prečerpávacej vodnej elektrárni Ipeľ s výkonom 500 megawattov, ktorá by mohla slúžiť ako stabilizačný prvok pre nestálu a premenlivú výrobu z OZE, nielen na Slovensku, ale v celej strednej a východnej Európe.
V otázke pomoci priemyslu sa na stretnutí diskutovalo o podobe podpory energeticky náročných podnikov, ktorá funguje vo Francúzsku a ktorá by mohla byť inšpiráciou aj pre SR. „Tento francúzsky model podpory bol nedávno odobrený Bruselom. Kladiem si teda otázku, či by aj Slovensko mohlo prijať podobný výhodný model, berúc do úvahy vysoký potenciál jadrovej energie v oboch energetických mixoch týchto krajín,“ povedal predseda ÚRSO.
V oblasti plynu Holjenčík v Bruseli upozornil na závislosť slovenského priemyslu a potrebu diverzifikácie dodávok.
„Konkrétne 58 % slovenského priemyslu je závislých od plynu a akékoľvek drastické obmedzenia by mohli mať likvidačný dosah na európsky priemysel. Požiadal som teda riaditeľa pre zelenú transformáciu, aby objasnil pozície a plány EK v tejto problematike,“ podčiarkol Holjenčík.
Predseda ÚRSO tiež informoval o pripravovaných zmenách z dielne slovenského regulátora v oblasti energetickej chudoby a pásmovej tarifikácie v SR. Holjenčík tiež pozval Lukasza Kolinski na jubilejnú konferenciu ERRA, ktorá sa pod patronátom ÚRSO uskutoční v apríli 2026 v Bratislave.
Na rokovaní s Annou Vezyroglou, riaditeľkou odboru pre budovanie inštútúcií, TAIEX a Twinning, DG ENEST, predstavil predseda ÚRSO doterajšie úspešné twinningové projekty ÚRSO v Srbsku, Azerbajdžane, Palestíne, na Ukrajine a v Malawi a zároveň deklaroval záujem o slovenského regulátora aj o spoluprácu s krajinami strednej Ázie.
„Na stretnutí bolo jasne zdôraznené, že Slovensko chce byť aktívnym partnerom Bruselu v transformácii, no zároveň musíme chrániť svoju priemyselnú stabilitu,“ priblížil Holjenčík.
Rokovanie s Lukaszom Kolinskim, riaditeľom pre zelenú transformáciu a integráciu energetických systémov, sa podľa Igaza zameralo na tri hlavné oblasti, a to podporu energeticky náročných podnikov, budúcnosť plynárenského sektora a integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Holjenčík na stretnutí zdôraznil, že EÚ musí rátať s tým, že zameranie slovenského energetického mixu je primárne na jadro a tomuto zdroju zároveň treba uznať aj jeho nízkouhlíkový prínos. „Slovenská republika väčšinu elektriny vyrába z jadrových zdrojov (približne 65 %). V blízkej budúcnosti sa zároveň plánuje pripojenie ďalšieho jadrového bloku v Mochovciach, čím sa ďalej pozitívne posilní náš nízkouhlíkový energetický mix,“ zdôraznil Holjenčík.
Predseda ÚRSO zároveň vyjadril nepochopenie nad negatívnym postojom Európskej komisie (EK) k plánovanej prečerpávacej vodnej elektrárni Ipeľ s výkonom 500 megawattov, ktorá by mohla slúžiť ako stabilizačný prvok pre nestálu a premenlivú výrobu z OZE, nielen na Slovensku, ale v celej strednej a východnej Európe.
V otázke pomoci priemyslu sa na stretnutí diskutovalo o podobe podpory energeticky náročných podnikov, ktorá funguje vo Francúzsku a ktorá by mohla byť inšpiráciou aj pre SR. „Tento francúzsky model podpory bol nedávno odobrený Bruselom. Kladiem si teda otázku, či by aj Slovensko mohlo prijať podobný výhodný model, berúc do úvahy vysoký potenciál jadrovej energie v oboch energetických mixoch týchto krajín,“ povedal predseda ÚRSO.
V oblasti plynu Holjenčík v Bruseli upozornil na závislosť slovenského priemyslu a potrebu diverzifikácie dodávok.
„Konkrétne 58 % slovenského priemyslu je závislých od plynu a akékoľvek drastické obmedzenia by mohli mať likvidačný dosah na európsky priemysel. Požiadal som teda riaditeľa pre zelenú transformáciu, aby objasnil pozície a plány EK v tejto problematike,“ podčiarkol Holjenčík.
Predseda ÚRSO tiež informoval o pripravovaných zmenách z dielne slovenského regulátora v oblasti energetickej chudoby a pásmovej tarifikácie v SR. Holjenčík tiež pozval Lukasza Kolinski na jubilejnú konferenciu ERRA, ktorá sa pod patronátom ÚRSO uskutoční v apríli 2026 v Bratislave.
Na rokovaní s Annou Vezyroglou, riaditeľkou odboru pre budovanie inštútúcií, TAIEX a Twinning, DG ENEST, predstavil predseda ÚRSO doterajšie úspešné twinningové projekty ÚRSO v Srbsku, Azerbajdžane, Palestíne, na Ukrajine a v Malawi a zároveň deklaroval záujem o slovenského regulátora aj o spoluprácu s krajinami strednej Ázie.
