FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Odstavenie vlády od financií môže stáť USA denne minimálne 300 mil. USD.
Autor TASR
,aktualizované Washington 1. októbra (TASR) - Spojené štáty sa dnes úderom polnoci miestneho času (06.00 h SELČ) ocitli prvýkrát po 17 rokoch v platobnej neschopnosti, keďže Kongres do tohto termínu neschválil rozpočet na nový fiškálny rok.
Biely dom už krátko pred polnocou nariadil šéfom vládnych úradov, aby prešli do núdzového režimu.
Sylvia Burwellová, šéfka úradu Bieleho domu pre riadenie a rozpočet, vo svojom vyhlásení "naliehavo" vyzvala Kongres, aby prijal opatrenie, ktoré zabezpečí rozpočet na zvyšok fiškálneho roka a obnoví prevádzku kľúčových verejných služieb a programov.
Americký prezident Barack Obama v posolstve vysielanom v armádnej televízii ubezpečil vojakov, že ozbrojené sily pokračujú napriek momentálnemu politickému patu v "normálnej službe".
USA pritom hrozí 17. októbra ďalší úder, keďže dosiahnu tzv. dlhový strop, keď si už ďalej nebudú môcť požičiavať, čo by výrazne ovplyvnilo aj svetové trhy.
Platobnú neschopnosť USA spôsobili neprekonateľné rozpory medzi republikánmi a demokratmi. Republikáni v noci nadnes v nimi ovládanej Snemovni reprezentantov prijali dva návrhy prechodného rozpočtu, ktoré odkladajú účinnosť reformy zdravotníctva demokratického prezidenta Baracka Obamu (tzv. Obamacare). Keďže oba návrhy neprešli v Senáte kontrolovanom demokratmi, nastala opäť patová situácia.
Nepomohla ani iniciatíva skupiny umiernených republikánov, ktorí boli ochotní podporiť financovanie vládnych inštitúcií bez podmienok, keďže vo svojej strane nezískali dostatočnú podporu, informovala televízia CNN. Republikáni následne navrhli zriadenie zmierovacieho výboru v Senáte, čo prakticky vylúčilo dosiahnutie dohody o rozpočte do polnoci.
Jediné, na čom sa v noci nadnes obe komory Kongresu zhodli, sú opatrenia, ktoré v prípade začiatku obdobia platobnej neschopnosti zaistia členom armády, že budú aj naďalej dostávať výplaty. Obama ich okamžite po schválení Kongresom podpísal.
Obama v noci nadnes Kongres opäť naliehavo vyzval, aby nezastavil financovanie vlády. Varoval, že to bude mať bezprostredný citeľný dopad na milióny ľudí a poškodí to postupne sa vzmáhajúcu ekonomiku. Postoj republikánov pod tlakom pravicového populistického hnutia Tea Party prirovnal k požiadavke na výkupné za niečo, čo je samozrejmosťou.
Naopak, republikáni obvinili Obamu a demokratov z neochoty diskutovať. Obama podľa nich hovorí s ľuďmi ako sú ruský prezident Vladimir Putin a iránsky prezident Hasan Rúhání, ale nie s nimi.
Zastavenie financovania americkej vlády bude mať negatívny vplyv aj na fungovanie Bieleho domu. Rezidencia amerického prezidenta nebude mať dostatok personálu. Prezident Barack Obama tak príde nielen o agentov, ktorí majú na starosti jeho bezpečnosť, či o ekonomických poradcov, ale aj o kuchárov, zamestnancov práčovne alebo upratovačky. Vyplýva to z "krízového plánu" pre Biely dom, ktorý získala agentúra Bloomberg.
Podľa tohto dokumentu Obama bude musieť poslať domov až tri štvrtiny z 1701 zamestnancov Bieleho domu. Jeho kancelária bude musieť skresať tím poradcov pre národnú bezpečnosť, hospodársku politiku aj rozpočet.
Dlhšie ochromenie štátnych inštitúcií v USA môže ohroziť rast HDP
Pozastavenie fungovania federálnych úradov ako aj vyplácania dávok a miezd môže mať na americkú ekonomiku viaceré negatívne dosahy. Ľudia, ktorí nedostanú dávky a výplaty, budú podľa analytikov menej míňať, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť v nižšej spotrebe domácností, ale aj v poklese tržieb štátnych inštitúcií. Situácia v americkej ekonomike by sa však mohla zhoršiť, ak nezhody medzi republikánmi a demokratmi v Senáte budú pokračovať. Vtedy by mohol byť ohrozený aj rast hrubého domáceho produktu (HDP). "Čím dlhšie bude ochromenie trvať, tým väčšie straty na HDP je možné očakávať. V prípade dvojtýždňového ochromenia sa odhady straty HDP za tretí kvartál 2013 pohybujú v rozmedzí 0,2 % až 0,6 %," komentuje analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.
Na situáciu v USA však negatívne reagujú aj finančné trhy. "Finančné trhy najviac reagujú na poli štátnych dlhopisov, kde neistota investorov zvyšuje úroky. Americké akciové indexy začali tento týždeň prepadom, zatiaľ sa však správajú stabilne bez väčších výkyvov. Najviac zatiaľ trpí americký dolár, ktorý sa prepadá voči ostatným hlavným menám v dôsledku neistoty na dlhopisových trhoch," skonštatoval riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu Karol Piovarcsy. Počas dnešného obchodovania americké akciové indexy strácali mierne. Americký akciový index S&P 500 oslabil o 0,60 %.
Nefungovanie úradov však môže znamenať, že v tomto týždni nebudú publikované aj niektoré dôležité štatistické čísla ako podnikateľská nálada alebo ostro sledované údaje z trhu práce. Investori na finančných trhoch však majú obavy aj z toho, že komplikácie v USA povedú k obratu v menovej politiky Federálneho rezervného systému (Fed). "Americká centrálna banka naznačovala štart postupného obmedzovania nákupov vládnych dlhopisov do svojho portfólia. Podmienila to však ekonomickým vývojom, najmä zlepšovaním situácie na trhu práce," hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Politici v USA pritom so schvaľovaním rozpočtu pre nový fiškálny rok nemajú problém prvýkrát. V histórii bol svet svedkom ochromenia amerických štátnych inštitúcií v dôsledku neprijatia rozpočtu už 17- krát. Priemerne doteraz pozastavenie chodu štátnych inštitúcií trvalo tri dni, najdlhšie bolo 21 dní počas Clintonovej vlády.
Biely dom už krátko pred polnocou nariadil šéfom vládnych úradov, aby prešli do núdzového režimu.
Sylvia Burwellová, šéfka úradu Bieleho domu pre riadenie a rozpočet, vo svojom vyhlásení "naliehavo" vyzvala Kongres, aby prijal opatrenie, ktoré zabezpečí rozpočet na zvyšok fiškálneho roka a obnoví prevádzku kľúčových verejných služieb a programov.
Americký prezident Barack Obama v posolstve vysielanom v armádnej televízii ubezpečil vojakov, že ozbrojené sily pokračujú napriek momentálnemu politickému patu v "normálnej službe".
USA pritom hrozí 17. októbra ďalší úder, keďže dosiahnu tzv. dlhový strop, keď si už ďalej nebudú môcť požičiavať, čo by výrazne ovplyvnilo aj svetové trhy.
Platobnú neschopnosť USA spôsobili neprekonateľné rozpory medzi republikánmi a demokratmi. Republikáni v noci nadnes v nimi ovládanej Snemovni reprezentantov prijali dva návrhy prechodného rozpočtu, ktoré odkladajú účinnosť reformy zdravotníctva demokratického prezidenta Baracka Obamu (tzv. Obamacare). Keďže oba návrhy neprešli v Senáte kontrolovanom demokratmi, nastala opäť patová situácia.
Nepomohla ani iniciatíva skupiny umiernených republikánov, ktorí boli ochotní podporiť financovanie vládnych inštitúcií bez podmienok, keďže vo svojej strane nezískali dostatočnú podporu, informovala televízia CNN. Republikáni následne navrhli zriadenie zmierovacieho výboru v Senáte, čo prakticky vylúčilo dosiahnutie dohody o rozpočte do polnoci.
Jediné, na čom sa v noci nadnes obe komory Kongresu zhodli, sú opatrenia, ktoré v prípade začiatku obdobia platobnej neschopnosti zaistia členom armády, že budú aj naďalej dostávať výplaty. Obama ich okamžite po schválení Kongresom podpísal.
Obama v noci nadnes Kongres opäť naliehavo vyzval, aby nezastavil financovanie vlády. Varoval, že to bude mať bezprostredný citeľný dopad na milióny ľudí a poškodí to postupne sa vzmáhajúcu ekonomiku. Postoj republikánov pod tlakom pravicového populistického hnutia Tea Party prirovnal k požiadavke na výkupné za niečo, čo je samozrejmosťou.
Naopak, republikáni obvinili Obamu a demokratov z neochoty diskutovať. Obama podľa nich hovorí s ľuďmi ako sú ruský prezident Vladimir Putin a iránsky prezident Hasan Rúhání, ale nie s nimi.
Zastavenie financovania americkej vlády bude mať negatívny vplyv aj na fungovanie Bieleho domu. Rezidencia amerického prezidenta nebude mať dostatok personálu. Prezident Barack Obama tak príde nielen o agentov, ktorí majú na starosti jeho bezpečnosť, či o ekonomických poradcov, ale aj o kuchárov, zamestnancov práčovne alebo upratovačky. Vyplýva to z "krízového plánu" pre Biely dom, ktorý získala agentúra Bloomberg.
Podľa tohto dokumentu Obama bude musieť poslať domov až tri štvrtiny z 1701 zamestnancov Bieleho domu. Jeho kancelária bude musieť skresať tím poradcov pre národnú bezpečnosť, hospodársku politiku aj rozpočet.
Odstavenie vlády od financií môže stáť USA denne minimálne 300 mil. USD
Čiastočné zastavenie financovania vládnych agentúr môže stáť Spojené štáty týždenne minimálne 300 miliónov USD (222,14 milióna eur), odhadujú ekonómovia. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Ako uviedla spoločnosť IHS, denné straty odhaduje minimálne na tejto úrovni, čo je síce v porovnaní s objemom ekonomiky USA na úrovni okolo 15,7 bilióna USD drobnosť, no prípadné predlžovanie tohto stavu môže náklady navýšiť a ekonomiku výrazne poškodiť. Ak sa situácia v dohľadnom čase nezmení, firmy a bežní Američania výrazne obmedzia investície, respektíve výdavky.
IHS uviedla, že ak by odstavenie vládnych inštitúcií od financií trvalo týždeň, z rastu ekonomiky to vo 4. štvrťroku skreše 0,2 %. Za bežných okolností IHS počíta s hospodárskym rastom USA vo 4. kvartáli na úrovni 2,2 %, čo znamená, že ekonomika by vzrástla len o 2 %.
Podľa spoločnosti Macroeconomic Advisers dvojtýždňové odstavenie vládnych agentúr by z nimi odhadovaného rastu ekonomiky zoškrtalo 0,3 %. Rast však očakávajú na úrovni 2,6 %, čo znamená, že rast by podľa jej odhadov dosiahol v prípade takéhoto vývoja 2,3 %.
Mark Zandi z Moody's Analytics zasa predpokladá, že v prípade odstavenia vládnych agentúr na tri až štyri týždne by sa z očakávaného rastu ekonomiky vo 4. kvartáli skresalo zhruba 1,4 %. Ekonóm pritom počíta s tým, že ak by k zastaveniu financovania nedošlo, ekonomika USA by mala vo 4. štvrťroku vzrásť medziročne o 2,5 %.
Nedohoda republikánov a demokratov v Kongrese na podobe výdavkov na nový fiškálny rok, ktorý sa dnes začal, spôsobila, že vyše 800.000 zamestnancov štátnej správy musí nútene ostať doma. Všetci musia čerpať neplatené voľno dovtedy, dokiaľ Kongres nenájde riešenie.
Ministerstvo práce už avizovalo, že ak sa riešenie nenájde, neplánuje koncom tohto týždňa zverejniť mesačné údaje o vývoji na trhu práce. Ako uviedol zdroj z ministerstva pre agentúru AP, ministerstvo nebude mať k dispozícii dostatok zamestnancov na spracovanie údajov. Príslušnému úradu totiž ostanú v takom prípade len traja zamestnanci. Mesačná správa o vývoji na americkom pracovnom trhu, teda o počte nových pracovných miest a miere nezamestnanosti, patrí medzi kľúčové ekonomické informácie, ktoré ovplyvňujú svetové finančné trhy.
Podľa Zandiho je dôležité situáciu čo najskôr vyriešiť, aby nezačala výrazne klesať spotreba obyvateľstva. Spotrebiteľské výdavky sa na ekonomike USA totiž podieľajú až 70 %. "Každý ďalší deň núteného voľna bude nútiť týchto ľudí začať obmedzovať svoje výdavky," povedal.
Čiastočné zastavenie financovania vládnych agentúr môže stáť Spojené štáty týždenne minimálne 300 miliónov USD (222,14 milióna eur), odhadujú ekonómovia. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Ako uviedla spoločnosť IHS, denné straty odhaduje minimálne na tejto úrovni, čo je síce v porovnaní s objemom ekonomiky USA na úrovni okolo 15,7 bilióna USD drobnosť, no prípadné predlžovanie tohto stavu môže náklady navýšiť a ekonomiku výrazne poškodiť. Ak sa situácia v dohľadnom čase nezmení, firmy a bežní Američania výrazne obmedzia investície, respektíve výdavky.
IHS uviedla, že ak by odstavenie vládnych inštitúcií od financií trvalo týždeň, z rastu ekonomiky to vo 4. štvrťroku skreše 0,2 %. Za bežných okolností IHS počíta s hospodárskym rastom USA vo 4. kvartáli na úrovni 2,2 %, čo znamená, že ekonomika by vzrástla len o 2 %.
Podľa spoločnosti Macroeconomic Advisers dvojtýždňové odstavenie vládnych agentúr by z nimi odhadovaného rastu ekonomiky zoškrtalo 0,3 %. Rast však očakávajú na úrovni 2,6 %, čo znamená, že rast by podľa jej odhadov dosiahol v prípade takéhoto vývoja 2,3 %.
Mark Zandi z Moody's Analytics zasa predpokladá, že v prípade odstavenia vládnych agentúr na tri až štyri týždne by sa z očakávaného rastu ekonomiky vo 4. kvartáli skresalo zhruba 1,4 %. Ekonóm pritom počíta s tým, že ak by k zastaveniu financovania nedošlo, ekonomika USA by mala vo 4. štvrťroku vzrásť medziročne o 2,5 %.
Nedohoda republikánov a demokratov v Kongrese na podobe výdavkov na nový fiškálny rok, ktorý sa dnes začal, spôsobila, že vyše 800.000 zamestnancov štátnej správy musí nútene ostať doma. Všetci musia čerpať neplatené voľno dovtedy, dokiaľ Kongres nenájde riešenie.
Ministerstvo práce už avizovalo, že ak sa riešenie nenájde, neplánuje koncom tohto týždňa zverejniť mesačné údaje o vývoji na trhu práce. Ako uviedol zdroj z ministerstva pre agentúru AP, ministerstvo nebude mať k dispozícii dostatok zamestnancov na spracovanie údajov. Príslušnému úradu totiž ostanú v takom prípade len traja zamestnanci. Mesačná správa o vývoji na americkom pracovnom trhu, teda o počte nových pracovných miest a miere nezamestnanosti, patrí medzi kľúčové ekonomické informácie, ktoré ovplyvňujú svetové finančné trhy.
Podľa Zandiho je dôležité situáciu čo najskôr vyriešiť, aby nezačala výrazne klesať spotreba obyvateľstva. Spotrebiteľské výdavky sa na ekonomike USA totiž podieľajú až 70 %. "Každý ďalší deň núteného voľna bude nútiť týchto ľudí začať obmedzovať svoje výdavky," povedal.
Dlhšie ochromenie štátnych inštitúcií v USA môže ohroziť rast HDP
Pozastavenie fungovania federálnych úradov ako aj vyplácania dávok a miezd môže mať na americkú ekonomiku viaceré negatívne dosahy. Ľudia, ktorí nedostanú dávky a výplaty, budú podľa analytikov menej míňať, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť v nižšej spotrebe domácností, ale aj v poklese tržieb štátnych inštitúcií. Situácia v americkej ekonomike by sa však mohla zhoršiť, ak nezhody medzi republikánmi a demokratmi v Senáte budú pokračovať. Vtedy by mohol byť ohrozený aj rast hrubého domáceho produktu (HDP). "Čím dlhšie bude ochromenie trvať, tým väčšie straty na HDP je možné očakávať. V prípade dvojtýždňového ochromenia sa odhady straty HDP za tretí kvartál 2013 pohybujú v rozmedzí 0,2 % až 0,6 %," komentuje analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.
Na situáciu v USA však negatívne reagujú aj finančné trhy. "Finančné trhy najviac reagujú na poli štátnych dlhopisov, kde neistota investorov zvyšuje úroky. Americké akciové indexy začali tento týždeň prepadom, zatiaľ sa však správajú stabilne bez väčších výkyvov. Najviac zatiaľ trpí americký dolár, ktorý sa prepadá voči ostatným hlavným menám v dôsledku neistoty na dlhopisových trhoch," skonštatoval riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu Karol Piovarcsy. Počas dnešného obchodovania americké akciové indexy strácali mierne. Americký akciový index S&P 500 oslabil o 0,60 %.
Nefungovanie úradov však môže znamenať, že v tomto týždni nebudú publikované aj niektoré dôležité štatistické čísla ako podnikateľská nálada alebo ostro sledované údaje z trhu práce. Investori na finančných trhoch však majú obavy aj z toho, že komplikácie v USA povedú k obratu v menovej politiky Federálneho rezervného systému (Fed). "Americká centrálna banka naznačovala štart postupného obmedzovania nákupov vládnych dlhopisov do svojho portfólia. Podmienila to však ekonomickým vývojom, najmä zlepšovaním situácie na trhu práce," hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Politici v USA pritom so schvaľovaním rozpočtu pre nový fiškálny rok nemajú problém prvýkrát. V histórii bol svet svedkom ochromenia amerických štátnych inštitúcií v dôsledku neprijatia rozpočtu už 17- krát. Priemerne doteraz pozastavenie chodu štátnych inštitúcií trvalo tri dni, najdlhšie bolo 21 dní počas Clintonovej vlády.
