FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ak sa úvahy zúžia len na úradníkov, je zrejmé, že úspory v tejto oblasti nebudú na ozdravenie verejných financií stačiť.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Priestor na úspory vo verejnej správe existuje, treba však myslieť aj na to, že pod ňu patria aj zamestnanci v prioritných oblastiach ako školstvo a zdravotníctvo. Ak sa úvahy zúžia len na úradníkov, je zrejmé, že úspory v tejto oblasti nebudú na ozdravenie verejných financií stačiť. V súvislosti s diskusiou o možnej prezamestnanosti v štáte a šetrení na úradníkoch na to upozornil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií (MF) SR.
Vyčíslil, že v roku 2022 dosiahli celkové náklady na mzdy a odvody zamestnancov vo verejnom sektore takmer 11 miliárd eur. Týkali sa približne 435.000 ľudí. Najväčšia časť týchto výdavkov, takmer tretina, ide na zamestnancov v školstve. Sú to mzdy a odvody učiteľov, vysokoškolských výskumníkov, ale aj kuchárok či ekonómok na školách.
"Ďalšiu veľkú skupinu výdavkov tvoria povolania, ktoré bežne nikto nekategorizuje ako úradnícke. Sú to policajti, vojaci, hasiči či sudcovia a štát stoja približne 2 miliardy eur ročne. Trochu menšou oblasťou s osobnými výdavkami 1,5 miliardy eur je zdravotníctvo, pod ktoré zaraďujeme najmä štátne a krajské nemocnice," priblížil ÚHP. Pod verejnú správu patria tiež vedeckí a kultúrni pracovníci či zamestnanci v štátnych podnikoch, na ktorých ide ročne takmer 1 miliarda eur.
Osobné náklady na 64.000 zamestnancov na ministerstvách a iných ústredných orgánoch spolu s podporným personálom dosahujú podľa útvaru 1,7 miliardy eur. Ide o 16 % z celkových osobných výdavkov vo verejnom sektore. Patria sem zamestnanci všetkých okresných či daňových úradov a úradov práce naprieč Slovenskom, ale aj šoféri, vrátnici a zamestnanci podateľne.
"Zníženie ich počtu o 10 % by teda štátu ušetrilo maximálne 170 miliónov eur. Ak by sa znižovali počty o 10 % iba na centrálach ministerstiev, kde pracuje asi 13.000 ľudí, úspora by bola 50 miliónov eur z potrebných niekoľkých miliárd," vysvetlil ÚHP.
Rovnaký potenciál úspor je aj pri osobných výdavkoch samospráv, ktoré dosahujú tiež 1,7 miliardy eur. Tento potenciál je však podľa útvaru iba teoretický, lebo zďaleka nejde iba o úradníkov. "Výdavky sa delia medzi zamestnancov na obecných a mestských úradoch a ďalšie oblasti ako obecná polícia, technické služby, dopravné podniky, ale aj miestne múzeá, knižnice či športoviská. Sú však bez priameho dosahu štátu," zdôraznil ÚHP.
Zároveň upozornil, že akékoľvek plošné škrty nie sú udržateľné a zamestnanosť sa po čase vráti na pôvodnú úroveň. Takýmto úsporným opatreniam by preto mali predchádzať audity.
Vyčíslil, že v roku 2022 dosiahli celkové náklady na mzdy a odvody zamestnancov vo verejnom sektore takmer 11 miliárd eur. Týkali sa približne 435.000 ľudí. Najväčšia časť týchto výdavkov, takmer tretina, ide na zamestnancov v školstve. Sú to mzdy a odvody učiteľov, vysokoškolských výskumníkov, ale aj kuchárok či ekonómok na školách.
"Ďalšiu veľkú skupinu výdavkov tvoria povolania, ktoré bežne nikto nekategorizuje ako úradnícke. Sú to policajti, vojaci, hasiči či sudcovia a štát stoja približne 2 miliardy eur ročne. Trochu menšou oblasťou s osobnými výdavkami 1,5 miliardy eur je zdravotníctvo, pod ktoré zaraďujeme najmä štátne a krajské nemocnice," priblížil ÚHP. Pod verejnú správu patria tiež vedeckí a kultúrni pracovníci či zamestnanci v štátnych podnikoch, na ktorých ide ročne takmer 1 miliarda eur.
Osobné náklady na 64.000 zamestnancov na ministerstvách a iných ústredných orgánoch spolu s podporným personálom dosahujú podľa útvaru 1,7 miliardy eur. Ide o 16 % z celkových osobných výdavkov vo verejnom sektore. Patria sem zamestnanci všetkých okresných či daňových úradov a úradov práce naprieč Slovenskom, ale aj šoféri, vrátnici a zamestnanci podateľne.
"Zníženie ich počtu o 10 % by teda štátu ušetrilo maximálne 170 miliónov eur. Ak by sa znižovali počty o 10 % iba na centrálach ministerstiev, kde pracuje asi 13.000 ľudí, úspora by bola 50 miliónov eur z potrebných niekoľkých miliárd," vysvetlil ÚHP.
Rovnaký potenciál úspor je aj pri osobných výdavkoch samospráv, ktoré dosahujú tiež 1,7 miliardy eur. Tento potenciál je však podľa útvaru iba teoretický, lebo zďaleka nejde iba o úradníkov. "Výdavky sa delia medzi zamestnancov na obecných a mestských úradoch a ďalšie oblasti ako obecná polícia, technické služby, dopravné podniky, ale aj miestne múzeá, knižnice či športoviská. Sú však bez priameho dosahu štátu," zdôraznil ÚHP.
Zároveň upozornil, že akékoľvek plošné škrty nie sú udržateľné a zamestnanosť sa po čase vráti na pôvodnú úroveň. Takýmto úsporným opatreniam by preto mali predchádzať audity.
