Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Slovensko, rovnako ako Česko, mali vlani priemerné hodinové náklady práce na úrovni 19,8 eura.
Autor TASR
Brusel 1. apríla (TASR) - V roku 2025 sa priemerné hodinové náklady práce v celej ekonomike odhadovali na 34,9 eura v Európskej únii (EÚ) a 38,2 eura v eurozóne, čo je nárast oproti 33,5 eura a 36,8 eura v roku 2024. Slovensko, rovnako ako Česko, mali vlani priemerné hodinové náklady práce na úrovni 19,8 eura, informuje spravodajca TASR s odkazom na údaje Eurostatu, štatistického úradu EÚ.
Eurostat v správe zverejnenej v utorok (31. 3.) upozornil, že najnižšie hodinové náklady práce sú v Bulharsku a najvyššie v Luxembursku. Medzi členskými krajinami EÚ boli výrazné rozdiely.
Najnižšie hodinové náklady práce boli zaznamenané v Bulharsku (12 eur), Rumunsku (13,6 eura) a Maďarsku (15,2 eura), zatiaľ čo najvyššie boli v Luxembursku (56,8 eura), Dánsku (51,7 eura) a Holandsku (47,9 eura). Slovensko a Česko sa v tejto kategórii dostali do tretej skupiny, s najnižšími nákladmi, preskočili však Chorvátsko, Lotyšsko, Litvu, Grécko, Poľsko a Portugalsko.
Eurostat pripomenul, že dve hlavné zložky nákladov práce sú mzdy a nemzdové náklady (napríklad sociálne príspevky zamestnávateľov). Podiel nemzdových nákladov na celkových nákladoch práce za celú ekonomiku predstavoval v EÚ 24,8-percentnú úroveň a v eurozóne to bolo 25,6 %.
Najnižšie podiely nemzdových nákladov v EÚ boli zaznamenané v Rumunsku (4,8 %), Litve (5,5 %) a na Malte (5,8 %) a najvyššie vo Francúzsku (32,3 %), Švédsku (31,7 %) a na Slovensku (28,6 %).
V roku 2025 sa hodinové náklady práce na úrovni celej ekonomiky vyjadrené v eurách zvýšili v EÚ o 4,1 % a v eurozóne o 3,8 % v porovnaní s rokom 2024.
V rámci eurozóny sa hodinové náklady práce zvýšili vo všetkých krajinách okrem Malty (pokles o 0,5 %). Najväčší nárast bol zaznamenaný v Bulharsku (+13,1 %), Chorvátsku (+11,6 %), Slovinsku (+9,3 %) a Litve (+9,2 %), zatiaľ čo najnižšie boli vo Francúzsku (+2,0 %) a Taliansku (+3,2 %), nasledované Španielskom, Cyprom a Luxemburskom (v každom prípade o 3,5 %).
V členských krajinách EÚ mimo eurozóny sa hodinové náklady práce vyjadrené v národnej mene zvýšili vo všetkých krajinách, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v Rumunsku (+10,6 %), Maďarsku (+8,9 %) a Poľsku (+8,8 %). Najmenší nárast zaznamenali v Dánsku (+3,0 %).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurostat v správe zverejnenej v utorok (31. 3.) upozornil, že najnižšie hodinové náklady práce sú v Bulharsku a najvyššie v Luxembursku. Medzi členskými krajinami EÚ boli výrazné rozdiely.
Najnižšie hodinové náklady práce boli zaznamenané v Bulharsku (12 eur), Rumunsku (13,6 eura) a Maďarsku (15,2 eura), zatiaľ čo najvyššie boli v Luxembursku (56,8 eura), Dánsku (51,7 eura) a Holandsku (47,9 eura). Slovensko a Česko sa v tejto kategórii dostali do tretej skupiny, s najnižšími nákladmi, preskočili však Chorvátsko, Lotyšsko, Litvu, Grécko, Poľsko a Portugalsko.
Eurostat pripomenul, že dve hlavné zložky nákladov práce sú mzdy a nemzdové náklady (napríklad sociálne príspevky zamestnávateľov). Podiel nemzdových nákladov na celkových nákladoch práce za celú ekonomiku predstavoval v EÚ 24,8-percentnú úroveň a v eurozóne to bolo 25,6 %.
Najnižšie podiely nemzdových nákladov v EÚ boli zaznamenané v Rumunsku (4,8 %), Litve (5,5 %) a na Malte (5,8 %) a najvyššie vo Francúzsku (32,3 %), Švédsku (31,7 %) a na Slovensku (28,6 %).
V roku 2025 sa hodinové náklady práce na úrovni celej ekonomiky vyjadrené v eurách zvýšili v EÚ o 4,1 % a v eurozóne o 3,8 % v porovnaní s rokom 2024.
V rámci eurozóny sa hodinové náklady práce zvýšili vo všetkých krajinách okrem Malty (pokles o 0,5 %). Najväčší nárast bol zaznamenaný v Bulharsku (+13,1 %), Chorvátsku (+11,6 %), Slovinsku (+9,3 %) a Litve (+9,2 %), zatiaľ čo najnižšie boli vo Francúzsku (+2,0 %) a Taliansku (+3,2 %), nasledované Španielskom, Cyprom a Luxemburskom (v každom prípade o 3,5 %).
V členských krajinách EÚ mimo eurozóny sa hodinové náklady práce vyjadrené v národnej mene zvýšili vo všetkých krajinách, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v Rumunsku (+10,6 %), Maďarsku (+8,9 %) a Poľsku (+8,8 %). Najmenší nárast zaznamenali v Dánsku (+3,0 %).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
