FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Situácia s prechodom na menej emisné zdroje energie pri vykurovaní je výrazne odlišná v Česku, kde viac ako 60 % tepla pochádza z uhlia.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) – Palivový mix v šiestich štátnych teplárňach sa postupne mení a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2023 je reálne. Hnedé či čierne uhlie by mal nahradiť zemný plyn, biomasa, využitie tepla zo spaľovania odpadu či geotermálna energia. V piatok to na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) uviedol obchodný riaditeľ spoločnosti MH teplárenský holding Vojtech Červenka.
Zo šiestich teplární MH teplárenského holdingu ešte využíva uhlie Tepláreň Košice a tepláreň v Žiline, vo Zvolene ukončili spaľovanie uhlia koncom marca. Približne polovičný podiel uhlia na energetickom mixe v košickej a žilinskej teplárni je podľa Červenku reálne počas nasledujúcich dvoch rokov znížiť na nulu prechodom na zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie v prípade Košíc aj na geotermálnu energiu. Obe teplárne ešte budú počas nasledujúcich mesiacov využívať súčasné zásoby uhlia.
Martinská tepláreň už využíva iba zemný plyn a biomasu v pomere 65 % k 35 %, pričom vlani spaľovala ešte 38 % uhlia. MH teplárenský holding zvažuje aj spoluprácu s externým dodávateľom biometánu. Teplárne v Bratislave aj v Trnave využívajú okrem vlastných kotlov na zemný plyn aj externé zdroje tepla.
Situácia s prechodom na menej emisné zdroje energie pri vykurovaní je výrazne odlišná v Česku, kde viac ako 60 % tepla pochádza z uhlia. Výkonná riaditeľka Českého plynárenského zväzu Lenka Kovačovská spresnila, že ukončenie využívania uhlia je u našich západných susedov naplánované na rok 2038, no tento termín je podľa nej neudržateľný z dvoch dôvodov. Prvým je stále rastúca cena emisných povolení, ktoré v posledných dňoch lámali rekordy na úrovni 47 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého (CO2). Druhým dôvodom je taxonómia EÚ.
"Je tam obava, že pokiaľ zdroje (tepla) nebudú konvertované do roku 2030 alebo pokiaľ nebude závažné investičné rozhodnutie do roku 2025, tak sa obávame, že v ďalšej dekáde bude nesmierne ťažké urobiť akékoľvek investičné rozhodnutie, ktoré by podporovalo investície do fosílnych plynov," upozornila Kovačovská. Vysoké ceny emisných povoleniek podľa nej už v súčasnosti znevýhodňujú spaľovanie uhlia tak, že v niektorých regiónoch je cena tepla z uhlia vyššia ako zo zemného plynu.
Výroba tepla zo zemného plynu však bude vzhľadom na záväzok Slovenska dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu iba dočasná a otázne je aj dlhodobé využívanie biomasy. "Ak sa hovorí o uhlíkovej neutralite, tak zemný plyn predstavuje len prechodné obdobie," myslí si obchodný riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Juraj Chren. "Biomasa z nášho pohľadu nie je dlhodobo udržateľná," dodal Chren, podľa ktorého bude podiel biomasy na výrobe tepla postupne klesať. Otázne podľa neho je, v akej miere zostane v energetickom mixe na výrobu tepla zemný plyn. Ten by mal byť postupne nahrádzaný a infraštruktúra bude využívaná na prepravu napríklad biometánu alebo iných nosičov energie.
Zo šiestich teplární MH teplárenského holdingu ešte využíva uhlie Tepláreň Košice a tepláreň v Žiline, vo Zvolene ukončili spaľovanie uhlia koncom marca. Približne polovičný podiel uhlia na energetickom mixe v košickej a žilinskej teplárni je podľa Červenku reálne počas nasledujúcich dvoch rokov znížiť na nulu prechodom na zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie v prípade Košíc aj na geotermálnu energiu. Obe teplárne ešte budú počas nasledujúcich mesiacov využívať súčasné zásoby uhlia.
Martinská tepláreň už využíva iba zemný plyn a biomasu v pomere 65 % k 35 %, pričom vlani spaľovala ešte 38 % uhlia. MH teplárenský holding zvažuje aj spoluprácu s externým dodávateľom biometánu. Teplárne v Bratislave aj v Trnave využívajú okrem vlastných kotlov na zemný plyn aj externé zdroje tepla.
Situácia s prechodom na menej emisné zdroje energie pri vykurovaní je výrazne odlišná v Česku, kde viac ako 60 % tepla pochádza z uhlia. Výkonná riaditeľka Českého plynárenského zväzu Lenka Kovačovská spresnila, že ukončenie využívania uhlia je u našich západných susedov naplánované na rok 2038, no tento termín je podľa nej neudržateľný z dvoch dôvodov. Prvým je stále rastúca cena emisných povolení, ktoré v posledných dňoch lámali rekordy na úrovni 47 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého (CO2). Druhým dôvodom je taxonómia EÚ.
"Je tam obava, že pokiaľ zdroje (tepla) nebudú konvertované do roku 2030 alebo pokiaľ nebude závažné investičné rozhodnutie do roku 2025, tak sa obávame, že v ďalšej dekáde bude nesmierne ťažké urobiť akékoľvek investičné rozhodnutie, ktoré by podporovalo investície do fosílnych plynov," upozornila Kovačovská. Vysoké ceny emisných povoleniek podľa nej už v súčasnosti znevýhodňujú spaľovanie uhlia tak, že v niektorých regiónoch je cena tepla z uhlia vyššia ako zo zemného plynu.
Výroba tepla zo zemného plynu však bude vzhľadom na záväzok Slovenska dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu iba dočasná a otázne je aj dlhodobé využívanie biomasy. "Ak sa hovorí o uhlíkovej neutralite, tak zemný plyn predstavuje len prechodné obdobie," myslí si obchodný riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Juraj Chren. "Biomasa z nášho pohľadu nie je dlhodobo udržateľná," dodal Chren, podľa ktorého bude podiel biomasy na výrobe tepla postupne klesať. Otázne podľa neho je, v akej miere zostane v energetickom mixe na výrobu tepla zemný plyn. Ten by mal byť postupne nahrádzaný a infraštruktúra bude využívaná na prepravu napríklad biometánu alebo iných nosičov energie.
