Paríž 6. apríla (TASR) - Dôchodková reforma je výraznou témou francúzskych prezidentských volieb. "Francúzsky dôchodkový systém bol v rokoch 2017 až 2019 takmer vyrovnaný. V roku 2020 zaznamenal v dôsledku krízy deficit vo výške 0,8 percenta HDP. Prognózy naznačujú deficit až do roku 2030," vysvetľuje pre TASR nutnosť reformy riaditeľ Inštitútu verejných politík Antoine Bozio.

Súčasný vek odchodu do dôchodku je 62 rokov. Pravicoví kandidáti ako Valérie Pécressová či Éric Zemmour, ale aj súčasný prezident Emmanuel Macron by ho chceli zvýšiť. Macron a Pécressová navrhujú 65 rokov, Zemmour 64.

"Chcú znížiť výdavky na dôchodky, a to buď na financovanie iných výdavkov alebo na zníženie povinných odvodov. Ide skôr o celkový cieľ v oblasti verejných financií než o rovnováhu dôchodkového systému," komentuje Bozio.

Ľavicoví kandidáti ako Jean-Luc Mélenchon či Fabien Roussel, ale aj populistka Marine Le Penová by chceli vek odchodu do dôchodku znížiť na 60 rokov. "Ide o snahu zvrátiť reformy zamerané na obmedzenie nárastu výdavkov na dôchodky a venovať tak viac verejných zdrojov na dôchodky," opisuje expert.

Problém s vekom odchodu do dôchodku podľa Bozia spočíva v tom, že sa týka len časti zamestnancov, ktorí začali pracovať dostatočne skoro na to, aby mohli od veku 62 rokov získať plnohodnotný dôchodok, teda minimálne štyridsaťjeden rokov.

"Zarážajúce je, že všetci kandidáti sa zameriavajú na vek vzniku nároku na dôchodok a len veľmi málo na ostatné aspekty dôchodkového systému. Predmetom diskusie by mala byť najmä výška dôchodkov," komentuje analytik pre TASR a zároveň upozorňuje, že je potrebné brať ohľad aj na životnú úroveň dôchodcov.

Prezidentské voľby sa vo Francúzsku uskutočnia v nedeľu 10. apríla, druhé kolo je naplánované na 24. apríla.