Stropkov 21. novembra (TASR) - Stropkovskí mestskí poslanci schválili na tohtotýždňovom mestskom zastupiteľstve návrh rozpočtu na rok 2026. Celkové príjmy sú naplánované vo výške 17.396.972 eur a celkové výdavky na úrovni 17.396.520 eur. TASR o tom informoval hovorca mesta Stropkov Peter Novák.
„Na príjmovej aj výdavkovej časti došlo k zníženiu o zhruba 3.000.000 eur. Rozdiel tvorí sumu vynaloženú v roku 2025 na financovanie ukončených väčších investičných projektov krytých z eurofondov, napríklad rekonštrukcie Základnej umeleckej školy či výstavby novej materskej školy Pod Laščíkom,“ vysvetlil primátor Stropkova Ondrej Brendza.
Bežné príjmy mesta plánujú na úrovni 16.081.738 eur, výdavková časť bežného rozpočtu predstavuje sumu 15.513.256 eur. V rámci príjmov kapitálového rozpočtu ráta mesto v budúcom roku s výnosom z predaja desiatich mestských bytov za vyše 224.000 eur. Naplánované majú aj čerpanie polmiliónového úveru na spolufinancovanie investičných projektov.
„Najvýznamnejšou budúcoročnou investičnou akciou v Stropkove bude štvrtá etapa rekonštrukcie námestia. V rámci dvoch eurofondových výziev máme podané, resp. spracované dva projektové zámery v celkovej sume takmer 3.000.000 eur zahŕňajúce okrem rekonštrukcie verejného priestranstva aj dobudovanie severozápadného hradného bastiónu,“ doplnil primátor.
V rámci ďalších investičných aktivít na budúci rok dokončia športový areál a zmodernizujú učebne v Základnej škole na Hrnčiarskej ulici za takmer 770.000 eur, na čo získali prostriedky z eurofondov. V pláne je aj ďalšie stojisko polopodzemných kontajnerov. Na rekonštrukciu a výstavbu miestnych komunikácií a parkovísk vyčlenili bezmála 390.000 eur. V rámci tejto položky bude za 130.000 eur získaných z príspevku pre najmenej rozvinuté okresy vybudovaná nová miestna komunikácia pri nemocnici, ktorou prepoja ulice Jarková a Akad. Pavlova.
„Významným projektom bude aj výstavba 34 bytov v obchodnom dome Mier a rekonštrukcia tamojších obchodných častí. Túto investíciu za vyše 2.000.000 eur plánujeme vykryť kombináciou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, komerčného úveru a dotácie z ministerstva dopravy,“ uzavrel Brendza.