Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Z prieskumu, ktorý pre agentúru Manuvia realizoval Ipsos, vyplýva, že 90 % ľudí by neprekážalo začať pracovať v úplne inom odbore.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Jedným z dôvodov, prečo slovenské hospodárstvo potrebuje pracovníkov zo zahraničia, je ich odbornosť. Tuzemskí zamestnanci nedokážu pokryť dopyt pracovného trhu. Pomocou by mohla byť nielen podpora odborného vzdelávania, ale tiež možnosť rekvalifikácie.
Z prieskumu, ktorý pre agentúru Manuvia realizoval Ipsos, vyplýva, že 90 % ľudí by neprekážalo začať pracovať v úplne inom odbore. Ochotu začať pracovať v úplne inej oblasti uviedla väčšina respondentov, pričom približne polovica z nich by takú zmenu zvládla bez problémov. Druhá polovica si myslí, že by to také jednoduché nebolo, ale zvládla by to. To, že by pre nich zmena odboru nebola problém, uvádzajú o niečo častejšie muži (44,2 %) než ženy (43,1 %).
Najjednoduchšie a bez problémov by odbor vymenili ľudia v Trenčianskom kraji (52,4 %) a v Banskobystrickom kraji (49,2 %), pričom celoslovenský priemer je asi 44 %. Menej flexibilní sú ľudia v Trnavskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji, kde zmenu v odbore si nevie predstaviť 12,6 %, respektíve 11,3 % respondentov vs. celoslovenský priemer 9,6 %.
"Za povšimnutie stojí fakt, že ochota zmeniť odbor na Slovensku s vyššie dosiahnutým vzdelaním klesá. U ľudí so základným vzdelaním je možné očakávať, že tvoria nekvalifikovanú pracovnú silu a každý takýto zamestnanec si zároveň dokáže predstaviť, že by začal pracovať v inom odbore. Zatiaľ čo medzi vysokoškolákmi, ktorí sa odborovo profilujú v priebehu štúdia, by odbor nedokázalo zmeniť 11,2 % z nich," komentuje výsledky Peter Dosedla, generálny riaditeľ Manuvia. Podľa neho je zaujímavé, že ľudia do 26 rokov sú ochotní pristúpiť k zmene menej, než ľudia vo veku 37 až 53 rokov.
"Aby sa človek v priebehu života dokázal prispôsobiť a v prípade potreby mohol zmeniť profesiu, mal by sa naučiť osvojovať si nové kompetencie. Slovenské školstvo to však neumožňuje, čo považujem za vážny problém," tvrdí Dosedla. Podľa neho sa v slovenských školách študenti učia priveľa teórie a málo praxe, zatiaľ čo v západných krajinách, kde sú školy oveľa viac prepojené s firmami, budúcimi zamestnávateľmi, tvorí prax až 70 % výučby. Angažovanosť súkromného sektora v odbornom vzdelávaní má pritom aj ďalšie pozitíva – od čisto praktického financovania technického vybavenia odborných škôl, až po priblíženie študijných odborov potrebám pracovného trhu.
Ani systém celoživotného vzdelávania nie je podľa Dosedlu nastavený optimálne. Vzdelávanie pracujúcich preto nahrádzajú firmy. Situáciu nezľahčuje ani to, že sa na pracovisku stretáva niekoľko generácií a každá vyžaduje úplne odlišný spôsob vzdelávania.
Už dávno neplatí, že výber študijného odboru ovplyvní celú budúcu kariéru zamestnanca. Ľudia môžu svoju kvalifikáciu zvyšovať alebo úplne meniť v priebehu kariéry. Firmy často ponúkajú zaučenie, či možnosť doplniť si kvalifikáciu.
Z prieskumu, ktorý pre agentúru Manuvia realizoval Ipsos, vyplýva, že 90 % ľudí by neprekážalo začať pracovať v úplne inom odbore. Ochotu začať pracovať v úplne inej oblasti uviedla väčšina respondentov, pričom približne polovica z nich by takú zmenu zvládla bez problémov. Druhá polovica si myslí, že by to také jednoduché nebolo, ale zvládla by to. To, že by pre nich zmena odboru nebola problém, uvádzajú o niečo častejšie muži (44,2 %) než ženy (43,1 %).
Najjednoduchšie a bez problémov by odbor vymenili ľudia v Trenčianskom kraji (52,4 %) a v Banskobystrickom kraji (49,2 %), pričom celoslovenský priemer je asi 44 %. Menej flexibilní sú ľudia v Trnavskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji, kde zmenu v odbore si nevie predstaviť 12,6 %, respektíve 11,3 % respondentov vs. celoslovenský priemer 9,6 %.
"Za povšimnutie stojí fakt, že ochota zmeniť odbor na Slovensku s vyššie dosiahnutým vzdelaním klesá. U ľudí so základným vzdelaním je možné očakávať, že tvoria nekvalifikovanú pracovnú silu a každý takýto zamestnanec si zároveň dokáže predstaviť, že by začal pracovať v inom odbore. Zatiaľ čo medzi vysokoškolákmi, ktorí sa odborovo profilujú v priebehu štúdia, by odbor nedokázalo zmeniť 11,2 % z nich," komentuje výsledky Peter Dosedla, generálny riaditeľ Manuvia. Podľa neho je zaujímavé, že ľudia do 26 rokov sú ochotní pristúpiť k zmene menej, než ľudia vo veku 37 až 53 rokov.
"Aby sa človek v priebehu života dokázal prispôsobiť a v prípade potreby mohol zmeniť profesiu, mal by sa naučiť osvojovať si nové kompetencie. Slovenské školstvo to však neumožňuje, čo považujem za vážny problém," tvrdí Dosedla. Podľa neho sa v slovenských školách študenti učia priveľa teórie a málo praxe, zatiaľ čo v západných krajinách, kde sú školy oveľa viac prepojené s firmami, budúcimi zamestnávateľmi, tvorí prax až 70 % výučby. Angažovanosť súkromného sektora v odbornom vzdelávaní má pritom aj ďalšie pozitíva – od čisto praktického financovania technického vybavenia odborných škôl, až po priblíženie študijných odborov potrebám pracovného trhu.
Ani systém celoživotného vzdelávania nie je podľa Dosedlu nastavený optimálne. Vzdelávanie pracujúcich preto nahrádzajú firmy. Situáciu nezľahčuje ani to, že sa na pracovisku stretáva niekoľko generácií a každá vyžaduje úplne odlišný spôsob vzdelávania.
Už dávno neplatí, že výber študijného odboru ovplyvní celú budúcu kariéru zamestnanca. Ľudia môžu svoju kvalifikáciu zvyšovať alebo úplne meniť v priebehu kariéry. Firmy často ponúkajú zaučenie, či možnosť doplniť si kvalifikáciu.
