< sekcia Ekonomika

Viac ako pätina Slovákov nemá finančnú rezervu ani na jeden mesiac

Ľudia s ochrannými rúškami. Foto: TASR/AP

Zamestnanie je hlavným zdrojom príjmu 78 % Slovákov. Podľa prieskumu po pandémii klesne podiel ľudí závislých od pravidelnej mzdy na 72 %.

Bratislava 11. augusta (TASR) – Kríza spôsobená pandémiou nového koronavírusu zasiahla finančné rezervy Slovákov. Zatiaľ čo na začiatku krízy malo finančnú rezervu na menej ako jeden mesiac iba 16 % domácností, v súčasnosti sa počet takýchto domácností zvýšil na 21 %. Pandémia mení zároveň aj správanie obyvateľov Slovenska. Väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viac zdrojov príjmov. Vyplýva to z májového prieskumu na vzorke 1022 respondentov, ktorého výsledky v utorok zverejnila Slovenská sporiteľňa (SLSP).

"Správne finančne zabezpečený človek má vytvorenú finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov, poistil sa proti nepredvídateľným situáciám, svoj majetok chráni pred infláciou a pripravuje sa na dôchodok," povedal Michal Orlovský, zodpovedný za správu majetku klientov SLSP. Uplynulé mesiace podľa Orlovského potvrdili, že práve takíto ľudia zvládli následky pandémie lepšie ako ostatní.

Zamestnanie je hlavným zdrojom príjmu 78 % Slovákov. Podľa prieskumu po pandémii klesne podiel ľudí závislých od pravidelnej mzdy na 72 %. Naopak, štátne dávky a príspevky budú hlavným príjmom pre 27 % obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo pred pandémiou to bolo o štyri percentá menej. Znížil sa počet ľudí, ktorí uviedli, že majú viac alebo o trochu viac peňazí, než nutne potrebujú, z 50 na súčasných 46 %.

Prázdnu peňaženku podľa prieskumu aspoň raz v živote zažilo sedem z desiatich ľudí. Väčšina, a to 58 %, je v ťažších časoch aktívna a rozmýšľa, ako znovu peniaze zarobiť, zvyšok sa uskromní a čaká, kedy zase peniaze budú.

Na otázku, koľko peňazí je dosť, odpovedali jednotlivé vekové skupiny rôzne. Kým dvadsiatnikom je 1000 eur mesačne viac ako dosť, tridsiatnici by potrebovali aspoň 2000 eur. V kategórii ľudí nad 40 rokov sa postupne nároky znižujú a niektorí päťdesiatnici by boli úplne spokojní s 900 eurami.

Orlovský si myslí, že podobné výsledky zmien správania Slovákov by analytici zaznamenali aj po finančnej kríze pred desiatimi rokmi. Ľudia však na problémy časom zabudli a nezabezpečili sa na horšie časy. Riešenie vidí Orlovský vo využívaní komplexných poradenských služieb, ktoré pokrývajú sporenie, investovanie, poistenie aj dôchodok.