Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Zlaté žltnutie viniča je považované za ekonomicky najvýznamnejšiu chorobu viniča hroznorodého v oblastiach jeho pestovania.
Autor TASR
Moldava nad Bodvou 8. februára (TASR) - Vinohradník Zoltán Dobos z Moldavy nad Bodvou sa obáva, či vinohradníci budú chcieť pokračovať v pestovaní viniča, ak by pre zlaté žltnutie prišli o celé vinohrady. Aplikovať postrek proti tomuto ochoreniu plánuje na svojej vinici hneď po takzvanom zimnom reze.
„Tento rok budeme musieť dávať veľmi veľký pozor. Hneď, ako ukončíme strihanie, musíme aplikovať jarný postrek. Keď to počasie dovolí, chceli by sme to stihnúť začiatkom marca, možno aj skôr. Hneď to musíme riešiť postrekom,“ povedal.
Ochorenie môže ovplyvniť celú úrodu. „Potom treba všetko zlikvidovať a znova začínať. Je veľkou otázkou, kto na to ešte bude mať chuť. Je to ťažká robota. Len ten, kto s tým robí, vie, koľko práce je za pohárom vína,“ dodal Dobos, podľa ktorého sa starší pestovatelia v okolí zamýšľajú, či by sa v takom prípade opäť venovali vinohradníctvu. Verí však, že sa vinič podarí uchrániť. Podľa jeho slov by k tomu mohli prispieť aj silné mrazy tejto zimy. „Dá sa povedať, že zima bola perfektná, už dlho taká nebola,“ skonštatoval.
Karanténa pre zlaté žltnutie viniča je aktuálne vyhlásená v 12 okresoch Slovenska. Podľa aktuálnych opatrení je v zamorených i nárazníkových zónach okrem iného potrebné ošetrenie rastlín postrekmi. Ak počet príznakových krov presiahne 20 percent celkového počtu živých krov v danom vinohrade, je nevyhnutná likvidácia celého vinohradu alebo jeho časti podľa odrôd. Opätovná výsadba je odporúčaná najskôr po dvoch rokoch pestovania inej plodiny, ktorá nie je hostiteľom zlatého žltnutia viniča.
Zlaté žltnutie viniča je považované za ekonomicky najvýznamnejšiu chorobu viniča hroznorodého v oblastiach jeho pestovania. Ochorenie je v Európe známe už od roku 1949. Príznaky napadnutia možno pozorovať na celej rastline alebo iba na niektorých výhonkoch či ich častiach. V závislosti od odrody nastáva počas letného obdobia žltnutie alebo červenanie listov. Ak príde k neskoršej infekcii, strapec sa vyvíja nepravidelne a bobule sa scvrkávajú. Napadnuté bobule hrozna majú nižšiu cukornatosť a vyšší obsah kyselín.
„Tento rok budeme musieť dávať veľmi veľký pozor. Hneď, ako ukončíme strihanie, musíme aplikovať jarný postrek. Keď to počasie dovolí, chceli by sme to stihnúť začiatkom marca, možno aj skôr. Hneď to musíme riešiť postrekom,“ povedal.
Ochorenie môže ovplyvniť celú úrodu. „Potom treba všetko zlikvidovať a znova začínať. Je veľkou otázkou, kto na to ešte bude mať chuť. Je to ťažká robota. Len ten, kto s tým robí, vie, koľko práce je za pohárom vína,“ dodal Dobos, podľa ktorého sa starší pestovatelia v okolí zamýšľajú, či by sa v takom prípade opäť venovali vinohradníctvu. Verí však, že sa vinič podarí uchrániť. Podľa jeho slov by k tomu mohli prispieť aj silné mrazy tejto zimy. „Dá sa povedať, že zima bola perfektná, už dlho taká nebola,“ skonštatoval.
Karanténa pre zlaté žltnutie viniča je aktuálne vyhlásená v 12 okresoch Slovenska. Podľa aktuálnych opatrení je v zamorených i nárazníkových zónach okrem iného potrebné ošetrenie rastlín postrekmi. Ak počet príznakových krov presiahne 20 percent celkového počtu živých krov v danom vinohrade, je nevyhnutná likvidácia celého vinohradu alebo jeho časti podľa odrôd. Opätovná výsadba je odporúčaná najskôr po dvoch rokoch pestovania inej plodiny, ktorá nie je hostiteľom zlatého žltnutia viniča.
Zlaté žltnutie viniča je považované za ekonomicky najvýznamnejšiu chorobu viniča hroznorodého v oblastiach jeho pestovania. Ochorenie je v Európe známe už od roku 1949. Príznaky napadnutia možno pozorovať na celej rastline alebo iba na niektorých výhonkoch či ich častiach. V závislosti od odrody nastáva počas letného obdobia žltnutie alebo červenanie listov. Ak príde k neskoršej infekcii, strapec sa vyvíja nepravidelne a bobule sa scvrkávajú. Napadnuté bobule hrozna majú nižšiu cukornatosť a vyšší obsah kyselín.
