Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Ekonomika

Vláda: Cieľom na tento rok je obnoviť zhruba 40.000 m2 štátnych budov

Ilustračná snímka. Foto: TASR Daniel Veselský

Štát podľa európskych pravidiel obnovuje každoročne tri percentá z celkovej podlahovej plochy štátnych stavieb z plánu obnovy relevantných budov.

Bratislava 8. júla (TASR) – Cieľom na rok 2020 je obnoviť takmer 40.000 štvorcových metrov (m2) plochy budov vo vlastníctve ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Píše sa to v materiáli Plán obnovy relevantných budov 2020 z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, ktorý v stredu odobril vládny kabinet Igora Matoviča (OĽaNO).

Štát podľa európskych pravidiel obnovuje každoročne tri percentá z celkovej podlahovej plochy štátnych stavieb z plánu obnovy relevantných budov. „Súčet celkových podlahových plôch budov podľa zoznamu relevantných budov k 31. decembru 2019 predstavuje 1.286.722,91 m2,“ píše sa v materiáli.

Obnova podľa materiálu spočíva v zlepšení energetickej efektívnosti budov. „Pri hĺbkovej obnove budov je potrebné okrem stavebných konštrukcií budov a ich významnej obnovy (zlepšenia tepelnej ochrany stavebných konštrukcií) venovať pozornosť aj významnej obnove technických zariadení budov,“ špecifikoval rezort v materiáli s tým, že sa to týka vykurovacieho systému a systému prípravy teplej vody pre bytové a nebytové budovy, ale aj vetrania, chladenia a osvetlenia nebytových budov.

Do zoznamu budov určených na obnovu je celkovo zaradených 20 budov. „Celkový súčet predpokladaných nákladov na obnovu budov predstavuje 15.805.281,77 eura. Plánované je využitie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z operačného programu Kvalita životného prostredia,“ píše sa v materiáli.

Ako dodal rezort dopravy a výstavby, Plán obnovy relevantných budov vytvorí nové príležitosti na získanie stavebných zákaziek a udržateľnosť zamestnanosti v stavebníctve, čo bude mať nepriamy pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. „Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov po ich obnove bude v konečnom dôsledku znamenať nielen úsporu nákladov na energie a zníženie nákladov na ich prevádzku, ale aj zlepšenie pracovného prostredia,“ uzavrel rezort.