Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Z tohtoročnej predpokladanej úrovne 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) by mal klesnúť na 4,2 % v roku 2027 a 4,1 % v roku 2028.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) - Deficit slovenských verejných financií by mal v nasledujúcich rokoch klesať pomalšie, ako sa pôvodne plánovalo. Z tohtoročnej predpokladanej úrovne 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) by mal klesnúť na 4,2 % v roku 2027 a 4,1 % v roku 2028. Avizuje to Ministerstvo financií (MF) vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026, ktorú v stredu schválila vláda. Dokument Slovensko každoročne predkladá Európskej komisii (EK). Ešte vlani na jeseň boli rozpočtové ciele na roky 2026 až 2028 stanovené na úrovni 4,1 %, 3,5 % a 2,8 % HDP.
„Vláda reviduje ciele ako reakciu na pomalší rast z titulu externého prostredia, geopolitickú neistotu, tlak na konkurencieschopnosť EÚ a politický cyklus,“ konštatoval v materiáli rezort financií. Pre roky 2027 a 2028 preto plánuje pokles schodku iba o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.). Aj upravené ciele však podľa MF naďalej plne rešpektujú európske rozpočtové pravidlá.
Ministerstvo pripomenulo, že v pôvodnom strednodobom pláne z roku 2024 sa očakával postupný pokles deficitu k 3 % HDP do roku 2027. Cieľom bolo zastaviť rast verejného dlhu. Takto stanovené ciele boli ambicióznejšie ako deficity zodpovedajúce stanovenej trajektórii rastu čistých výdavkov. Makroekonomické prostredie sa však od jesene 2024 značne zhoršilo, preto boli ciele postupne revidované nahor.
„Makroekonomickú neistotu aktuálne dodatočne zvyšuje aj odohrávajúci sa konflikt v Iráne a blokáda Hormuzského prielivu, čo môže zvýšiť odhad deficitu na rok 2027 bez reakcie vlády až o 0,7 % HDP. Situáciu v budúcom roku môže ovplyvňovať aj politický cyklus. Vláda už avizovala opatrenia na podporu ekonomického rastu, zatiaľ v neurčenom objeme,“ uviedlo ministerstvo.
Aj dosiahnutie revidovaných cieľov si bude podľa MF vyžadovať kompenzáciu negatívnych vplyvov na verejné financie. „Ide najmä o zvyšujúce sa úrokové náklady, ako aj zvýšené obranné výdavky z dôvodu dodávky väčšieho množstva obrannej techniky. Rozpočet je pod tlakom aj kvôli starnutiu populácie, čo zvyšuje sociálne a zdravotné výdavky. Prípadné schválenie plánovaných prorastových opatrení rovnako zvýši potrebu konsolidačných opatrení,“ priblížil rezort financií. Vláda sa podľa neho bude zameriavať na konsolidačné opatrenia vedúce k zníženiu daňových únikov a zefektívňovanie výdavkovej strany rozpočtu.
Dosiahnutie stabilizácie a následného poklesu verejného dlhu si podľa MF vzhľadom na vysoký počiatočný schodok a nepriaznivé hospodárske prostredie vyžiada konsolidáciu naprieč dvomi volebnými obdobiami. Ku koncu sledovaného horizontu v roku 2028 by sa hrubý dlh mal v prípade splnenia rozpočtových cieľov pohybovať okolo úrovne 66 % HDP. Ministerstvo zdôraznilo, že je to výrazne menej v porovnaní so situáciou nezmenených politík od nástupu novej vlády. „Bez zásahov vlády mohol deficit dosiahnuť už v tomto roku až 7 % HDP, pričom by dlh už v priebehu nasledujúcej dekády narastal k 100 % HDP,“ vyčíslil rezort.
„Vláda reviduje ciele ako reakciu na pomalší rast z titulu externého prostredia, geopolitickú neistotu, tlak na konkurencieschopnosť EÚ a politický cyklus,“ konštatoval v materiáli rezort financií. Pre roky 2027 a 2028 preto plánuje pokles schodku iba o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.). Aj upravené ciele však podľa MF naďalej plne rešpektujú európske rozpočtové pravidlá.
Ministerstvo pripomenulo, že v pôvodnom strednodobom pláne z roku 2024 sa očakával postupný pokles deficitu k 3 % HDP do roku 2027. Cieľom bolo zastaviť rast verejného dlhu. Takto stanovené ciele boli ambicióznejšie ako deficity zodpovedajúce stanovenej trajektórii rastu čistých výdavkov. Makroekonomické prostredie sa však od jesene 2024 značne zhoršilo, preto boli ciele postupne revidované nahor.
„Makroekonomickú neistotu aktuálne dodatočne zvyšuje aj odohrávajúci sa konflikt v Iráne a blokáda Hormuzského prielivu, čo môže zvýšiť odhad deficitu na rok 2027 bez reakcie vlády až o 0,7 % HDP. Situáciu v budúcom roku môže ovplyvňovať aj politický cyklus. Vláda už avizovala opatrenia na podporu ekonomického rastu, zatiaľ v neurčenom objeme,“ uviedlo ministerstvo.
Aj dosiahnutie revidovaných cieľov si bude podľa MF vyžadovať kompenzáciu negatívnych vplyvov na verejné financie. „Ide najmä o zvyšujúce sa úrokové náklady, ako aj zvýšené obranné výdavky z dôvodu dodávky väčšieho množstva obrannej techniky. Rozpočet je pod tlakom aj kvôli starnutiu populácie, čo zvyšuje sociálne a zdravotné výdavky. Prípadné schválenie plánovaných prorastových opatrení rovnako zvýši potrebu konsolidačných opatrení,“ priblížil rezort financií. Vláda sa podľa neho bude zameriavať na konsolidačné opatrenia vedúce k zníženiu daňových únikov a zefektívňovanie výdavkovej strany rozpočtu.
Dosiahnutie stabilizácie a následného poklesu verejného dlhu si podľa MF vzhľadom na vysoký počiatočný schodok a nepriaznivé hospodárske prostredie vyžiada konsolidáciu naprieč dvomi volebnými obdobiami. Ku koncu sledovaného horizontu v roku 2028 by sa hrubý dlh mal v prípade splnenia rozpočtových cieľov pohybovať okolo úrovne 66 % HDP. Ministerstvo zdôraznilo, že je to výrazne menej v porovnaní so situáciou nezmenených politík od nástupu novej vlády. „Bez zásahov vlády mohol deficit dosiahnuť už v tomto roku až 7 % HDP, pričom by dlh už v priebehu nasledujúcej dekády narastal k 100 % HDP,“ vyčíslil rezort.
