Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Ekonomika

Vláda musí riešiť plán zelenej obnovy komplexne, tvrdí SAPI

Na snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj . Foto: TASR - Jakub Kotian

SAPI zdôraznila, že kým Slovensko začína dávať stanoviská, ostatné krajiny už konajú.

Bratislava 1. mája (TASR) - Aktuálna kríza má popri negatívach pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie. Aj v tejto súvislosti silnejú volania po "zelenšom" reštarte. K 12 európskym ministrom životného prostredia, ktorí podpísali výzvu na zelenú obnovu ekonomiky, sa pridal aj slovenský minister Ján Budaj (OĽaNO). Jeho iniciatíva však zostane iba formalitou, pokiaľ sa nepripoja aj ministri hospodárstva a dopravy, upozornila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

"Minister Budaj dokázal, že si uvedomuje hrozbu, ktorú pre svet predstavuje klimatická kríza a ukázal obrovskú dávku odhodlania. Je však ešte priskoro na veľké oslavy, keďže Ministerstvo životného prostredia SR nesie len menšiu časť celej agendy,"
upozornil riaditeľ SAPI Ján Karaba. "V tomto smere bude minimálne rovnako dôležitý postoj ministerstiev hospodárstva a dopravy. Aj preto neustále apelujeme na kompetentných, aby naplnili svoje predvolebné sľuby, postavili sa výzve tvárou a pomohli Európe k zelenším zajtrajškom," uviedol Karaba.

SAPI zdôraznila, že kým Slovensko začína dávať stanoviská, ostatné krajiny už konajú. V Poľsku prebehli nedávno aukcie na obnoviteľné zdroje a v súčasnosti už krajina realizuje nové projekty. Tým pomáha udržiavať hospodárstvo, keďže okrem investícií vzniknú v sektore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) tisícky nových pracovných miest. Dlhodobým príkladom zelenej stratégie je podľa SAPI Rakúsko, ktoré využilo koronakrízu a v polovici apríla odstavilo poslednú uhoľnú elektráreň, čím sa opäť priblížilo k cieľu 100 % dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030.

Odborníci a aktivisti dlhodobo vyzývajú na podporu riešení pre zmierňovanie zmeny klímy. Najviac sú skloňované opatrenia, ako zvýšenie tempa zatepľovania budov, rozvoj elektrifikovanej verejnej hromadnej dopravy a cyklodopravy, ekologické poľnohospodárstvo či environmentálne formy nakladania s odpadmi so zameraním na opätovné používanie a recykláciu alebo lokálnu, čo najviac sebestačnú energetiku z obnoviteľných zdrojov.