Quantcast
< sekcia Ekonomika

Vláda prerokuje pôžičku na spolufinancovanie eurofondových projektov

Na archívnej snímke zľava minister financií SR Peter Kažimír, premiér SR Robert Fico a minister vnútra SR Robert Kaliňák počas rokovania schôdze vlády. Foto: TASR/Martin Baumann

Celkovo má Operačný program Integrovaná infraštruktúra v rokoch 2014 až 2020 k dispozícii viac ako 4,6 miliardy eur. Približne 3,9 miliardy eur pôjde z eurofondov.

Bratislava 21. októbra (TASR) – Slovensko si na projekty rozvoja infraštruktúry financované z eurofondov v novom programovom období požičia 350 miliónov eur od Európskej investičnej banky (EIB). Vyplýva to z návrhu na uzavretie dohody medzi bankou a SR z dielne ministerstva financií, o ktorej má dnes rokovať vláda.

Celkovo má Operačný program (OP) Integrovaná infraštruktúra v rokoch 2014 až 2020 k dispozícii viac ako 4,6 miliardy eur. Približne 3,9 miliardy eur pôjde z eurofondov a zhruba 701 miliónov eur bude tvoriť národné spolufinancovanie.

Takmer 230 miliónov eur použil štát v minulom roku na modernizáciu železničnej infraštruktúry. Vyplýva to z informatívneho materiálu, s ktorým sa dnes oboznámi vládny kabinet.

Z celkovej sumy 229,89 milióna eur sa na tento účel využilo 131,94 milióna eur z eurofondov a ďalších 23,28 milióna eur tvorilo národné spolufinancovanie. Zo štátneho rozpočtu bolo na ostatné investičné akcie čerpaných viac ako 52 miliónov eur a Železnice SR prispeli vlastnými zdrojmi vo výške 22,64 milióna eur.

Vláda sa bude zaoberať aj možnou pomocou aktivitám mimovládnych organizácií pri humanitárnej a integračnej podpore utečencom, ktoré predložili iniciátori Výzvy k ľudskosti.

Na programe 181. schôdze je tiež dohoda s prípravnou komisiou budúcej organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Dohodou sa sformalizuje a rozšíri vzájomná spolupráca napríklad pri výcviku inšpektorov organizácie. Ide o konkrétny príspevok Slovenska v procese budovania kapacít budúcej medzinárodnej organizácie, ako aj ku globálnemu boju proti šíreniu jadrových zbraní. Zmluvu SR ratifikovala v marci 1998 ako v poradí deviata krajina. Je dlhodobým podporovateľom čo najrýchlejšieho nadobudnutia jej účinnosti.