Bratislava 30. septembra (TASR) – Slovensko začalo s preberaním zimného energetického balíčka Európskej únie do svojej legislatívy. Vláda v stredu schválila novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o energetickej efektívnosti. Schválenou novelou sa menia aj pravidlá energetickej hospodárnosti budov, ako napríklad kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov či povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy pri nebytových budovách s vyšším inštalovaným vykurovacím výkonom.

Úpravy pravidiel pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov sa týkajú zariadení s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kilowattov (kW). Upravujú sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, keď kontrolu nebude potrebné vykonať. Podmienená povinnosť nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy vznikne pri nebytových budovách s inštalovaným vykurovacím alebo chladiacim výkonom nad 290 kW.

"Návrhom zákona sa taktiež ustanovujú pravidlá pre faktor primárnej energie pre elektrinu na stanovenie úspor energie a upravujú sa pravidlá v oblasti energetických auditov v nadväznosti na požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k schválenému materiálu. Rezort navrhol účinnosť zákona od začiatku budúceho roka.

Vláda: Odložila rokovanie o informácii NKÚ z kontroly vodárenských spoločností

Vláda odložila rokovanie o informácii Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR z kontroly hospodárenia vodárenských spoločností. Úrad v materiáli poukázal na hlavné riziká obmedzenej kontroly činnosti obecných vodárenských spoločností zo strany štátu a verejnosti a možné dôsledky pretrvávania tohto stavu.

NKÚ uviedol, že podľa informácie o možnostiach financovania rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií v SR pre roky 2020 až 2030, ktorá bol predložená na rokovanie vlády v júni 2019, bolo v roku 2017 napojených na verejný vodovod 88,94 % a na verejnú kanalizáciu 67,72 % obyvateľov. Napriek pomerne vysokému podielu napojenosti na vodovod bolo stále 477 obcí bez vodovodu, čo predstavovalo 16,51 % z počtu obcí. "Odhad nákladov na dobudovanie potrebnej siete, najmä v obciach, kde žije menej ako 2000 obyvateľov, bol stanovený na viac ako 0,5 miliardy eur. Využitie európskych fondov na čo najrýchlejšie naplnenie cieľov v oblasti vodárenstva preto považuje NKÚ SR za mimoriadne dôležité," zdôraznil úrad v predkladacej správe.

Poukázal tiež na transformáciu štátneho vodárenského majetku na obecné vodárenské spoločnosti. NKÚ považuje za rozhodujúce, že iba obce ako orgány verenej správy sú zo zákona zodpovedné za zásobovanie svojich občanov vodou a jej odkanalizovanie. "Všetky minulé predaje minoritných podielov vo vodárenských spoločnostiach, ale aj všetky zamýšľané predaje možno považovať za zbavovanie sa zákonných práv a povinností obce," podotkol úrad. Pri masívnejších predajoch hrozia podľa kontrolórov aj ďalšie riziká.

Pri zmluvných vzťahoch, do ktorých vstupuje obec alebo aj obecná spoločnosť so súkromným investorom, je podľa nich často problémom, že predstavitelia samosprávy nedisponujú dostatočnými technickými, odbornými, koncepčnými predpokladmi, ktoré sú dôležité na to, aby súkromný záujem nezvíťazil nad verejným.

Kontrolóri podotkli, že závery z kontroly NKÚ v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) svedčia o tom, že mnohé z rizík zmluvných vzťahov, ktorými sa zabezpečuje prevádzková činnosť mimo infraštruktúrnej spoločnosti, existujú aj v podmienkach SR. Kontrola BVS, ale aj kontrola vykonaná v Turčianskej vodárenskej spoločnosti podľa NKÚ poukázala aj na nedostatočnú reakciu legislatívy na osobitosti týchto spoločností. To obmedzuje verejnú kontrolu nad poskytovaním verejnoprospešných služieb v danej oblasti.

"Legislatívne úpravy, ktoré by zvýšili možnosť verejnej kontroly vo vodárenských spoločnostiach, považuje NKÚ SR za ďalší dôležitý krok na ceste za cenovo dostupnou nezávadnou pitnou vodou a jej stočným pre všetkých obyvateľov, ako aj za kvalitným životným prostredím, ku ktorému prispievajú verejné kanalizácie a čističky odpadových vôd," skonštatoval úrad.

NKÚ preto v materiáli apeluje na vládu, aby sa neodkladne zaoberala problematikou vodárenských spoločností a ich dôsledným plnením verejného záujmu a aby prijala adekvátne opatrenia. "Ich cieľom by malo byť, aby sa pôsobenie obecných vodárenských spoločností dialo aj v rámcoch tých regulácií, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje verejná kontrola poskytovania verejných služieb," dodal úrad v materiáli.