Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vláda popri konsolidačných opatreniach presadzuje aj svoje prioritné opatrenia, avšak v rámci plnenia fiškálnych pravidiel EÚ. V budúcom roku plánuje deficit na úrovni 4,9 % HDP.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. októbra (TASR) - Stabilizácia verejného dlhu si bude vyžadovať pokračovanie konsolidácie aj v ďalších rokoch. Bez ďalšieho ozdravovania verejných financií by dlh na konci horizontu rozpočtu verejnej správy v roku 2029 presiahol hranicu 70 % hrubého domáceho produktu (HDP) a ďalej rástol. Uviedlo to Ministerstvo financií (MF) SR v návrhu rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Vláda popri konsolidačných opatreniach presadzuje aj svoje prioritné opatrenia, avšak v rámci plnenia fiškálnych pravidiel EÚ. V budúcom roku plánuje deficit na úrovni 4,9 % HDP. „Napriek medziročnému nárastu deficitu je rozpočet v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú záväzný limit pre rast čistých výdavkov. Rozpočet tento limit rešpektuje,“ uviedol rezort financií. Nárast deficitu podľa ministerstva súvisí najmä s pokračujúcim rastom úrokových nákladov a financovaním viacerých priorít vlády, predovšetkým v oblasti sociálnej politiky a podpory rodín.
Menej priaznivý vývoj v externom prostredí tlmí podľa MF rýchlosť plánovaného ozdravovania verejných financií. Pôvodne, po svojom nástupe v roku 2023, vláda avizovala postupné znižovanie deficitu štátneho rozpočtu pod tri percentá v roku 2027. Slovenskú ekonomiku, ako aj ekonomiky hlavných obchodných partnerov zasiahli v roku 2025 protekcionistické opatrenia zavádzané Spojenými štátmi americkými. Nižšia dynamika rastu, ktorý v tomto roku neprekročí jedno percento HDP, je podľa rezortu financií spôsobená aj pokračujúcou neistotou vyplývajúcou z konfliktu na Blízkom východe a vysokými cenami energií.
Rast potiahnu najmä investície z končiaceho Plánu obnovy a odolnosti SR, čo sú európske peniaze. V budúcom roku sa rast ekonomiky podľa MF oživí a dosiahne takmer 2 %. „Prílev európskych prostriedkov sa zníži, ale ekonomiku výraznejšie podporí nábeh výroby a exportu novej automobilky Volvo. Hlavným rizikom prognózy sú dlhodobo vyššie ceny energií,“ priblížilo MF.
V roku 2028 ekonomika podľa MF vzrastie o 1,6 % a na konci prognózovaného horizontu ekonomický rast tesne prekročí 2 %. Ministerstvo priblížilo, že v roku 2028 ekonomiku pribrzdí opätovná predpokladaná fiškálna konsolidácia. V rokoch 2029 a 2030 bude hospodársku aktivitu podporovať čerpanie európskych fondov, keď sa začnú prelínať jednotlivé programové obdobia a zároveň bude kulminovať využívanie prostriedkov z Modernizačného fondu.
Vláda popri konsolidačných opatreniach presadzuje aj svoje prioritné opatrenia, avšak v rámci plnenia fiškálnych pravidiel EÚ. V budúcom roku plánuje deficit na úrovni 4,9 % HDP. „Napriek medziročnému nárastu deficitu je rozpočet v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú záväzný limit pre rast čistých výdavkov. Rozpočet tento limit rešpektuje,“ uviedol rezort financií. Nárast deficitu podľa ministerstva súvisí najmä s pokračujúcim rastom úrokových nákladov a financovaním viacerých priorít vlády, predovšetkým v oblasti sociálnej politiky a podpory rodín.
Menej priaznivý vývoj v externom prostredí tlmí podľa MF rýchlosť plánovaného ozdravovania verejných financií. Pôvodne, po svojom nástupe v roku 2023, vláda avizovala postupné znižovanie deficitu štátneho rozpočtu pod tri percentá v roku 2027. Slovenskú ekonomiku, ako aj ekonomiky hlavných obchodných partnerov zasiahli v roku 2025 protekcionistické opatrenia zavádzané Spojenými štátmi americkými. Nižšia dynamika rastu, ktorý v tomto roku neprekročí jedno percento HDP, je podľa rezortu financií spôsobená aj pokračujúcou neistotou vyplývajúcou z konfliktu na Blízkom východe a vysokými cenami energií.
Rast potiahnu najmä investície z končiaceho Plánu obnovy a odolnosti SR, čo sú európske peniaze. V budúcom roku sa rast ekonomiky podľa MF oživí a dosiahne takmer 2 %. „Prílev európskych prostriedkov sa zníži, ale ekonomiku výraznejšie podporí nábeh výroby a exportu novej automobilky Volvo. Hlavným rizikom prognózy sú dlhodobo vyššie ceny energií,“ priblížilo MF.
V roku 2028 ekonomika podľa MF vzrastie o 1,6 % a na konci prognózovaného horizontu ekonomický rast tesne prekročí 2 %. Ministerstvo priblížilo, že v roku 2028 ekonomiku pribrzdí opätovná predpokladaná fiškálna konsolidácia. V rokoch 2029 a 2030 bude hospodársku aktivitu podporovať čerpanie európskych fondov, keď sa začnú prelínať jednotlivé programové obdobia a zároveň bude kulminovať využívanie prostriedkov z Modernizačného fondu.
