Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
V prípade deficitu sa Slovensko výrazne odchýlilo od pôvodného rozpočtového plánu vyrovnaného hospodárenia.
Autor TASR
Bratislava 7. mája (TASR) – Vlani v rámci krajín Európskej únie (EÚ) dosiahlo sedem krajín vyšší schodok a 16 krajín malo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ bol na úrovni 0,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo na Slovensku dosiahol 1,3 % HDP. Priemerný dlh verejnej správy EÚ bol na úrovni 77,8 % HDP, v prípade Slovenska predstavoval 48 % HDP. Vyplýva to z návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2019, ktorý vo štvrtok schválila vláda.
V prípade deficitu sa Slovensko výrazne odchýlilo od pôvodného rozpočtového plánu vyrovnaného hospodárenia. Dlh verejnej správy medziročne klesol o 1,4 percentuálneho bodu (p.b.). V absolútnej hodnote dosiahol dlh 45,2 miliardy eur, čo je oproti jeho rozpočtovanej hodnote na rok 2019 menej o 517,7 milióna eur. "K dosiahnutému schodku verejnej správy na úrovni 1,3 % HDP prispelo viacero faktorov. Na jednej strane hospodársky rast nenaplnil očakávania a oproti plánovaným 4,5 % dosiahol 2,3 %. Okrem toho, metodické zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov boli zaznamenané prvýkrát v rámci benchmarkovej revízie realizovanej v rámci jesennej notifikácie v roku 2019, pričom návrh rozpočtu s nimi nemohol počítať," uvádza sa v návrhu štátneho záverečného účtu. Výsledný schodok ovplyvnili aj horšie výsledky hospodárenia niektorých zložiek verejnej správy ako napríklad štátny rozpočet, nenaplnené prebytky územnej samosprávy či vynaložené a nerozpočtované prostriedky na oddlžovanie zdravotníckych zariadení.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ vlani vykázali krajiny ako Rumunsko (4,3 % HDP), Francúzsko (tri percentá HDP), Španielsko (2,8 % HDP), Veľká Británia (2,1 % HDP) a Maďarsko (dve percentá HDP).
Celkovo 16 krajín vykázalo prebytok a žiadna krajina nehospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Najväčší prebytok vykázalo Dánsko (3,7 % HDP), Luxembursko (2,2 % HDP), Bulharsko (2,1 % HDP), Holandsko (1,7 % HDP).
Medziročne najviac zlepšil svoje hospodárenie Cyprus s medziročnou zmenou prebytku o 5,4 p.b. na 1,7 % HDP za rok 2019. Najvyšší dlh verejnej správy v minulom roku vykázalo opäť Grécko, kde dosiahol 176,6 % HDP, Taliansko s dlhom na úrovni 134,8 % HDP a Portugalsko s dlhom vo výške 117,7 % HDP.
Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 8,4 % HDP, Bulharsko 20,4 % HDP a Luxembursko 22,1 % HDP. Medziročne dosiahli rovnaký dlh krajiny Taliansko, Francúzsko a Estónsko. "Slovensko so svojím dlhom 48 % HDP patrí medzi krajiny s nižším dlhom, čo je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií," uvádza sa v návrhu záverečného účtu.
Pri hodnotení ostatných makroekonomických ukazovateľov dosiahlo Slovensko lepší ako predpokladaný výsledok v miere nezamestnanosti, ktorá dosiahla celoročný priemer 5,8 %, čo je historické minimum. Zamestnanosť sa oproti roku 2018 zvýšila o 1,2 %. Nominálna priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve dosiahla za uplynulý rok 1092 eur a rast reálnej mzdy napriek vyššej inflácii dosiahol päť percent.
V prípade deficitu sa Slovensko výrazne odchýlilo od pôvodného rozpočtového plánu vyrovnaného hospodárenia. Dlh verejnej správy medziročne klesol o 1,4 percentuálneho bodu (p.b.). V absolútnej hodnote dosiahol dlh 45,2 miliardy eur, čo je oproti jeho rozpočtovanej hodnote na rok 2019 menej o 517,7 milióna eur. "K dosiahnutému schodku verejnej správy na úrovni 1,3 % HDP prispelo viacero faktorov. Na jednej strane hospodársky rast nenaplnil očakávania a oproti plánovaným 4,5 % dosiahol 2,3 %. Okrem toho, metodické zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov boli zaznamenané prvýkrát v rámci benchmarkovej revízie realizovanej v rámci jesennej notifikácie v roku 2019, pričom návrh rozpočtu s nimi nemohol počítať," uvádza sa v návrhu štátneho záverečného účtu. Výsledný schodok ovplyvnili aj horšie výsledky hospodárenia niektorých zložiek verejnej správy ako napríklad štátny rozpočet, nenaplnené prebytky územnej samosprávy či vynaložené a nerozpočtované prostriedky na oddlžovanie zdravotníckych zariadení.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ vlani vykázali krajiny ako Rumunsko (4,3 % HDP), Francúzsko (tri percentá HDP), Španielsko (2,8 % HDP), Veľká Británia (2,1 % HDP) a Maďarsko (dve percentá HDP).
Celkovo 16 krajín vykázalo prebytok a žiadna krajina nehospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Najväčší prebytok vykázalo Dánsko (3,7 % HDP), Luxembursko (2,2 % HDP), Bulharsko (2,1 % HDP), Holandsko (1,7 % HDP).
Medziročne najviac zlepšil svoje hospodárenie Cyprus s medziročnou zmenou prebytku o 5,4 p.b. na 1,7 % HDP za rok 2019. Najvyšší dlh verejnej správy v minulom roku vykázalo opäť Grécko, kde dosiahol 176,6 % HDP, Taliansko s dlhom na úrovni 134,8 % HDP a Portugalsko s dlhom vo výške 117,7 % HDP.
Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 8,4 % HDP, Bulharsko 20,4 % HDP a Luxembursko 22,1 % HDP. Medziročne dosiahli rovnaký dlh krajiny Taliansko, Francúzsko a Estónsko. "Slovensko so svojím dlhom 48 % HDP patrí medzi krajiny s nižším dlhom, čo je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií," uvádza sa v návrhu záverečného účtu.
Pri hodnotení ostatných makroekonomických ukazovateľov dosiahlo Slovensko lepší ako predpokladaný výsledok v miere nezamestnanosti, ktorá dosiahla celoročný priemer 5,8 %, čo je historické minimum. Zamestnanosť sa oproti roku 2018 zvýšila o 1,2 %. Nominálna priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve dosiahla za uplynulý rok 1092 eur a rast reálnej mzdy napriek vyššej inflácii dosiahol päť percent.
